Komentár HN - Rečníci na vlastnom pohrebe

Integráciu na strednom ľavoboku našej politickej scény máme za sebou. Okrem Smeru už totiž v tomto priestore nie je nikto, kto by stál za reč a za voličský hlas. Možno sa za takýto subjekt bude považovať HZD, avšak volebné preferencie a celkový profil tejto strany nedávajú šancu prežiť nasledujúce parlamentné voľby. Smer získa zlúčením s malými stranami pozíciu jediného stredoľavicového subjektu. Ľavicovo zmýšľajúci voliči budú mať na výber: Smer, alebo KSS.
Zrejme sa to neodrazí v parlamentných voľbách. SDĽ, SDA, ani SDSS aj tak Smer nemohli ohroziť, ba nedokázali by odčerpať ani významnejšie percento hlasov. Úplne inak to však bude vyzerať na medzinárodnom poli: Smer bude jedinou slovenskou stranou, zastúpenou v silnej Socialistickej internacionále (SI) - tu nahradí SDSS a SDĽ. Do názvu si pridá tomu zodpovedajúce označenie, deklaruje sa ako sociálna demokracia. Bývalý predseda SDSS Jaroslav Volf opäť - tentoraz už definitívne - predal značku strany, ktorú kedysi viedol Alexander Dubček, aj s celým jej úctyhodným, aj keď už značne devalvovaným obsahom.
Ďalším významným výsledkom integrácie bude výrazné posilnenie Smeru na regionálnej úrovni - zdedí početných funkcionárov miestnych a regionálnych samospráv, zvolených za SDĽ. Tým sa členská základňa rozšíri na 14- až 16-tisíc "duší". Pravda, toto dedičstvo môže byť problematické. Nižšie stranícke štruktúry zlomili krk prvému predsedovi SDĽ Petrovi Weissovi, ťažkú prácu s nimi mal aj Jozef Migaš a neskôr Pavol Koncoš. Ako sa zdá, Fico a jeho verní sa cítia natoľko silní, že sú ochotní toto riziko podstúpiť. Treťou výhrou je nemalý majetok, ktorý Smer získa po bývalej SDĽ, jeho výška sa odhaduje na asi 40 mil. Sk. Ak sa k tomu priráta majetok Smeru (asi 20 miliónov), tak vzniká solídny základ pre bezproblémové fungovanie strany.
Treba však povedať, že integrácia je len maskovací termín - v skutočnosti ide o pohltenie malých strán. Vo vyšších straníckych štruktúrach Smeru sa totiž neobjaví ani jedna z ich vedúcich, alebo aspoň trochu významnejších postáv (ak nerátame predsedu SDĽ Ľubomíra Petráka, ktorý však nikdy nenamútil veľa vody, prípadne Vladimíra Maňku, ktorý je ako europoslanec dostatočne ďaleko). Líder Smeru Robert Fico ich priamo vyzval, aby "nediskreditovali" proces integrácie. Na vylúčenie bývalých ministrov a vysokých parlamentných funkcionárov z ďalšej hry má Fico niekoľko dôvodov. Predovšetkým sa zbaví ľudí, s ktorými najprv sedel vo vedení SDĽ, neskôr sa rozkmotril, a potom súperil. Než ich obvinil z kolaborácie s pravicovou Dzurindovou vládou, ktorá v rokoch 1998 až 2002 privatizovala strategické podniky, banky, mali tiež podiel na krachu Devín banky. S tým všetkým Fico nechce mať nič spoločné - hoci na druhej strane ten istý Fico nikdy priamo nevylúčil spoluúčasť s Dzurindovou SDKÚ vo vláde...
Bolo preto veľmi smutné a trápne počúvať, ako Volf, ale aj líder SDA Milan Ftáčnik, hovoria o prínose integrácie. Dokázali tým, že v SR je možný aj inak vzácny jav: nebohí rečnia na vlastnom pohrebe.