Na tlačovke konanej 1. marca premiér Fico oznámil sudcom, aby zabudli na možnosť, že si vysúdia rozdiel medzi svojím platom a platmi špeciálnych sudcov. Premiér povedal oveľa viac, ako vyslovil nahlas. Prezradil svoj postoj k nezávislosti súdov. Zvestoval, že tu sa zákon dodržiavať nebude. Mlčanlivé rečnenie znovu zavŕšil nahlas: Kto chce získať peniaze prostredníctvom súdu, bude si za to musieť zaplatiť. Treba zvýšiť súdne poplatky. Struna závisti v malých slovenských dušičkách musela zavibrovať dojatím. Chamtivosť bude spravodlivo potrestaná! A k tomu vopred! To je premiér! Komu v takom okamihu zíde na um, že štát asi prehajdákal viac, ako priznávajú jeho predstavitelia na tlačovkách? Chýba v kasičke. Straty treba dohnať bez ohľadu na zámienku. Myšlienka o zvyšovaní príjmov štátu zvýšením súdnych poplatkov nemá slovenský pôvod. Zrodila sa v Poľsku. Po zvýšení súdnych poplatkov sa Poľsko viackrát ocitlo pred súdom v Štrasburgu. Európsky súd pre ľudské práva za súčasť práva na spravodlivý proces výslovne označil primeranosť výšky súdneho poplatku (Kreuz proti Poľsku. Podbielski a PPU Polpure proti Poľsku. Jedamski a Jedamska proti Poľsku). Príliš vysoký súdny poplatok, ktorý znemožňuje prístup k súdu s cieľom získania ochrany pre uplatnené právo, znamená porušenie práva na spravodlivý proces v intenciách ochrany priznanej čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Kniat proti Poľsku).
Autor je advokát
StoryEditor