Vysoký rast deficitov a dlhu vo väčšine ekonomicky vyspelých krajín, záležitosť Grécka a potenciálne hlbšie fiškálne problémy ďalších krajín, dopady úsporných opatrení verejných financií na globálne ekonomické oživenie patria medzi hlavné otázky týchto dní. V nadväznosti na chronickú fiškálnu nedisciplinovanosť viacerých krajín a z toho plynúcich rizík pre celú eurozónu sa nahlas hovorí o posilnení fiškálnej integrácie EMÚ, najmä prostredníctvom sprísnenia donucovacieho mechanizmu Paktu stability a rastu (ďalej len SGP z angl. „Stability and Growth Pact"), čo by z pohľadu dlhodobého fungovania menovej únie rozhodne nebolo na škodu veci.
O čom sa už hovorí menej, je opodstatnenosť či adekvátnosť samotných kritérií posudzovania vývoja vo fiškálnej oblasti. Pritom aktuálne nastavenie tzv. fiškálnych maastrichtských kritérií verejného dlhu a deficitu rozpočtu verejnej správy je predmetom spochybňovania, najmä z akademických kruhov, už od ich zavedenia. V problematike fiškálnych kritérií EMÚ existuje mnoho výčitiek, či návrhov - zmena nominálnych hodnôt súčasných kritérií, nahradenie dvoch kritérií výhradne dlhovým kritériom, alebo nahradenie súčasného kritéria nominálneho deficitu štrukturálnym saldom rozpočtu verejnej správy (t. j. cyklicky očisteným výsledkom hospodárenia rozpočtu verejnej správy). To všetko v pomere k HDP.
Schematické porovnávanie stavu verejných financií jednotlivých krajín výlučne pomocou dlhu a deficitu verejných financií v pomere k HDP však môže byť značne zavádzajúce prinajmenšom z dôvodu, že neberie do úvahy relatívnu váhu verejného sektora na celkovej distribúcii dôchodkov v danej ekonomike. Zvyčajným argumentom pomerových ukazovateľov s HDP v menovateli je najmä umožnenie medzinárodnej porovnateľnosti sledovaných údajov. Jednoduché porovnanie ukazovateľov deficitu a dlhu v pomere k HDP v rámci EÚ, kde podiel príjmov verejných financií na HDP sa v roku 2009 pohyboval medzi 32,1% v Rumunsku a 55,9% v Dánsku, môže ľahko stratiť zmysel.
Zoberme si príklad dvoch krajín s (v roku 2009) približne podobnými hodnotami fiškálnych kritérií: Írsko (deficit 14,3% HDP, dlh 64% HDP) a Spojené kráľovstvo (deficit 11,5% HDP, dlh 68,1% HDP). Na prvý pohľad je zrejmé, že najmä z pohľadu deficitu rozpočtu verejnej správy ide aktuálne o dve z najproblematickejších krajín EÚ, ktoré zároveň prekračujú dlhové kritérium SGP. Jednoduché porovnanie hospodárenia verejných financií na základe kritérií SGP (t. j. porovnanie pomerov deficitu a dlhu k HDP) vyzerá nasledujúco: Írsky verejný sektor hospodáril v roku 2009 oproti svojmu ostrovnému susedovi s deficitom vyšším o 2,8% HDP a hrubým verejným dlhom nižším o 4,1% HDP. V kritériu deficitu k HDP bolo teda „úspešnejšie" Spojené kráľovstvo, v ukazovateli dlhu k HDP naopak Írsko.
Pri zohľadnení relatívne menšej váhy verejného sektora v Írsku (príjmy verejných financií v roku 2009 na úrovni 34,1% HDP) v porovnaní so Spojeným kráľovstvom (40,3% HDP v roku 2009) vychádza porovnanie dlh/príjmy aj deficit/príjmy pre Írsko nepriaznivo (pozri graf). Výdavky rozpočtu verejnej správy dosiahli v Írsku 141,9% príjmov oproti 128,3% v Spojenom kráľovstve. Verejný dlh sa v roku 2009 v Írsku vyšplhal na 187,7% ročného príjmu verejných financií, v Spojenom kráľovstve dosiahol 169% hodnoty ročných príjmov.
Graf: Porovnanie deficitu rozpočtu verejnej správy a hrubého verejného dlhu k HDP, resp. príjmom verejných financií v Írsku a Spojenom kráľovstve (UK)Prameň: Eurostat, vlastné výpočty
Ak by sme navzájom porovnávali všetky krajiny EÚ, podobných protirečení medzi výsledkami porovnania pomerových ukazovateľov k HDP, resp. ročným príjmom verejnej správy by sa našlo nepochybne ešte oveľa viac. A práve to bolo cieľom tohto príspevku: poukázať na „záludnosť" jednoduchého mechanického porovnávania stavu verejných financií v jednotlivých krajinách (v pomere k HDP) bez zohľadnenia relatívnej váhy verejného sektora. Jednoducho povedané, pri rovnakej úrovni dlhu a deficitu v pomere k HDP sa (z pohľadu možností konsolidácie verejných financií) v relatívne výhodnejšej pozícii nachádza krajina s vyšším podielom príjmov verejných financií na HDP, obvykle aj s vyššou mierou zdanenia (pritom abstrahujeme od vplyvu daňovej kvóty na ekonomický rast).
Miloš Hofreiter analytik RITRO Finance |