Prízrak dlhov zbavil euro predošlého lesku

Hospodársky vývoj vo svete priniesol v roku 2010 všeobecné oživenie ekonomickej aktivity. Obnova hospodárskeho rastu je však do značnej miery ovplyvnená štatistickým efektom nižšej porovnávacej bázy roka 2009. Po recesii z roku 2009 došlo v hlavných menových zónach sveta v priebehu prvej polovice roka 2010 k výraznému zlepšeniu rastových ukazovateľov hospodárskeho vývoja. Tempo hospodárskeho rastu v USA a v Nemecku prekonávalo očakávania finančných trhov, ale štrukturálne problémy ekonomík na oboch stranách Atlantiku pretrvali. Kým v USA hral dominantnú rolu vývoj na trhu práce, v Európe bola témou číslo jeden dlhová kríza.

V USA došlo už v závere roka 2009 k zlepšeniu vo vývoji ukazovateľov trhu práce, čo finančné trhy oprávnene považovali za známku hospodárskeho prebudenia. Hodnota akciových indexov v USA po novoročnej korekcii nastúpila v polovici februára na rastovú trajektóriu, v ktorej vytrvala až do konca apríla. Americký trh práce vygeneroval v prvých piatich mesiacoch roka 2010 milión nových pracovných miest. Hodnota amerického dolára sa zvyšovala, pričom dolár získaval najmä voči euru. Hlavnou príčinou posilnenia amerického dolára bola situácia s enormne sa zvyšujúcim deficitom a dlhom v Grécku a potenciálnou neschopnosťou krajiny splácať svoje záväzky.

Finančné trhy na prelome apríla a mája začali v dôsledku inštitucionálnej a procesnej neschopnosti Európy diskontovať hodnotu eura, ktorého výmenný kurz klesol z novoročných 1,4323 USD/1 EUR na tohoročné minimum 1,1875 USD/1 EUR začiatkom júna. Až odsúhlasenie bilaterálnych úverových rámcov členských krajín eurozóny Grécku a predovšetkým systémová dohoda o vybudovaní európskeho stabilizačného mechanizmu s pomocou finančných prostriedkov z Medzinárodného menového fondu znamenali stabilizáciu kurzu eura.

Hlavnou témou finančných trhov vo vzťahu k Európe bola v priebehu roka 2010 dlhová kríza. Už prvé zverejnenie vývoja verejných financií v členských krajinách EÚ predznamenala dramatickosť situácie, keď len päť z 27 členských krajín únie dosiahlo deficit verejných financií pod hranicou 3% HDP a z krajín eurozóny to bolo len Fínsko a Luxembursko, ktorých deficit ostal pod hranicou Paktu stability a rastu. Otázniky nad hospodárskym vývojom zadlžených krajín Európy viseli nad eurom ako Damoklov meč, ale razancia hospodárskeho oživenia najväčšej európskej ekonomiky, nemeckej ekonomiky, bola pre finančné trhy pozitívnou vzpruhou. Euro svoj kurz voči americkému doláru stabilizovalo a do popredia sa dostali znovuobjavené štrukturálne problémy USA.

Navyše americká centrálna banka potvrdila liknavosť hospodárskeho rozvoja tým, že prisľúbila navýšenie finančných prostriedkov v programe výkupu štátnych cenných papierov. Politika kvantitatívneho uvoľňovania sa stala realitou a hrozba prílevu inflačných peňazí okamžite penalizovala americký dolár. Zrazu boli v hre otázky udržateľnosti hospodárskeho rastu v USA dosiahnutého čiastočne peniazmi daňových poplatníkov a čiastočne kreatívnosťou tvorcov menovej politiky. Navyše americký trh práce po ukončení programu dočasného zamestnávania zaznamenal v mesiacoch jún až september pokles novovytvorených pracovných miest o 266 tisíc. Začiatkom novembra 2010 sa dokonca euro dostalo na dosah úrovní zo začiatku roka, keď stúplo na 1,4281 USD/1 EUR. Hoci kurz dolára klesol, v posledných dvoch mesiacoch roka ho na silnejšie úrovne priviedlo až znovuobjavenie problémov s dlhom v krajinách eurozóny.

Krajiny ako Grécko a Írsko dosiahli v roku 2009 deficity verejných financií nad 13% HDP. Írsko ako krajina EÚ s vôbec najvyšším deficitom verejných financií v pomere k HDP v roku 2009 napokon po Grécku v novembri taktiež doplatilo na povesť rozpočtového hriešnika a s nevôľou občanou a časti vlastného politického spektra prijalo ako prvá z krajín úverovú pomoc z európskeho stabilizačného mechanizmu. Finančné trhy navyše otvorene hovoria o ďalších krajinách ako Portugalsko, Španielsko, či dokonca Belgicko a Taliansko ako ďalších kandidátov na finančnú podporu zo spoločných zdrojov eurozóny, EÚ a MMF. Na politickej úrovni je v hre prijatie spoločných rozpočtových pravidiel v EÚ a pritvrdenie pravidiel fungovania Paktu stability a rastu, ako jediného mechanizmu zabezpečujúceho menovú stabilitu eura. Euro ako politický projekt pravdepodobne roky plytvania a rozpočtového márnotratníctva prežije, z boja na menovom poli však vyjde výrazne oslabené, čo však bude pre vonkajšiu konkurencieschopnosť exportérov len dobre.

V teritóriu strednej a východnej Európy bol vývoj na menových trhoch v roku 2010 ďaleko viac volatilný ako v roku 2009. Kým v roku 2009 stredná Európa na čele s Poľskom profitovala z klesajúcej averzie investorov k riziku, potenciálu hospodárskeho rastu a čiastočne aj úrokového diferenciálu, v roku 2010 pretrval trend posilňovania stredoeurópskych mien len v prvom štvrťroku. Dlhová kríza v Grécku a neskôr aj nezodpovedné vyjadrenia maďarskej politickej reprezentácie viacnásobne vystrašili investorov. Napriek tomu, že v Poľsku, Česku, Maďarsku a na Slovensku dominovali v parlamentných, či prezidentských voľbách skôr protrhovo orientované politické strany s liberálnym ekonomickým programom, menové trhy tieto udalosti výraznejšie neovplyvnili. Trhy boli ovplyvnené tiež udalosťami plynúcimi z európskej dlhovej krízy či presadzovania programu úspor súvisiacich s úverovým programom MMF (v prípade Maďarska, či Rumunska).

Napriek kolísavému vývoju výmenných kurzov v strednej Európe budú na konci roka 2010 meny ako česká koruna a poľský zlotý v porovnaní s jeho začiatkom silnejšie. Maďarský forint bude na konci roka slabší a napriek nedávnemu zvýšeniu úrokových sadzieb je v súvislosti s budúcim vývojom verejných financií v Maďarsku spojených príliš veľa neistôt a nejasností na to, aby forintu vytvorili podmienky na stabilitu v dlhodobom horizonte.