StoryEditor

Po teplej jeseni na severe Európy prituhne (komentár dňa)

14.10.2009, 00:00
Najprv hojno, potom...skromno. Táto upravená ľudová múdrosť asi najlepšie charakterizuje ekonomickú situáciu pobaltských republík Estónska, Lotyšska a Litvy. Hospodársky rast, ktorý tieto krajiny generovali v rokoch 2002-2007 dosahoval dvojciferné čísla a doslova vyrážal dych.

Malé, otvorené ekonomiky svoj hospodársky zázrak postavili na investíciách a prirodzene na exporte. Za roky 2002-2006 Litva, Estónsko a Lotyšsko dosiahli priemerné ročné tempá rastu HDP na úrovni 8,0%, 8,4% a 9,0%, suverénne na špici EÚ.

Teraz však tieto krajiny doslova padajú do priepasti. Neúmerne vysoké deficity na bežnom účte platobnej bilancie a kolaps toku lacných peňazí prirodzene zastavil "prúdenie krvi" do týchto ekonomík. Podľa prognózy európskej komisie sa reálne HDP v tomto roku zníži o -10,3% v Estónsku, o -11,0% v Litve a v Lotyšsku klesne až o - 13,1%.

K obnove rastu nedôjde ani v roku 2010. Obzvlášť tvrdo však dopadlo Lotyšsko. Táto malá pobaltská krajina spoločne s Maďarskom, Srbskom a Rumunskom čerpá úverovú pomoc od Medzinárodného menového fondu. Na rozdiel od ostatných krajín však Lotyšsko ostáva i naďalej zdrojom napätia a neistoty v celom regióne strednej a východnej Európy a to napriek tomu, že jeho ekonomika nielen v kontexte EÚ, ale aj regiónu strednej a východnej Európy, ostáva trpaslíkom.

Lotyšská vláda i parlament sú v nezávideniahodnej situácii. Prepad ekonomiky a akútny nedostatok financií spôsobil, že rozpočet prešiel tvrdými škrtmi. Platy vo verejnom sektore klesli v priebehu roka o 15% a o ďalších 20% klesnú od roku 2010. Učitelia dokonca stratili na mzdách 50%.  

Znižovanie verejných výdavkov o  40% znamená, že sa budú zatvárať aj niektoré nemocnice. Penzisti už v tomto roku stratili 10% zo svojho hrubého príjmu na dôchodku.  Na strane príjmov lotyšský štát siaha na vyššie zdaňovanie hazardu, zvyšuje dividendové odvody podnikov s majetkovou účasťou štátu a navrhuje aj zavedenie daní z majetku domácností. Ani tieto všetky opatrenia však nie sú dostatočné.

Tvrdá ruka trhu bolestne zasiahla životy Lotyšov. Najnovšie tamojšia vláda zareagovala vskutku zvláštnym spôsobom. Navrhuje zákon, podľa ktorého budú hypotekárni dlžníci bankám splácať súčasnú hodnotu ich zabezpečenia, nie pôvodnú dlžnú sumu. Prakticky to znamená, že každý Lotyš s poklesom cien nehnuteľností nakúpených v bujarých časoch rastu bude banke dlžiť menej.

Rozdiel zaplatia banky, najmä švédske banky, ktorých je v Lotyšsku väčšina. Odhaduje sa, že toto opatrenie by v dominantných bankách na lotyšskom trhu  zasiahlo 50% všetkých hypoték. Reakcia Švédov však prišla rýchlo a zaznela dostatočne nahlas.

Divné zmeny hypotekárnych pravidiel sa vôbec nepáčia švédskej centrálnej banke a s postupnou stabilizáciou na medzinárodných trhoch tak môžu veritelia pritlačiť. Sľúbený balík 7,5 miliardy EUR na pomoc Lotyšsku od Medzinárodného menového fondu je zrazu ohrozený.

Riziko nákazy na ostatné trhy v regióne strednej a východnej Európy by bolo vzhľadom na stabilizáciu zrejme menšie, ale určite by nepominulo úplne. Navyše nechať padnúť krajinu integrovanú v EÚ je príliš riskantná hra. Na trhu sa už dlhšie hovorí o neudržateľnosti fixného naviazania lotyšského latu.

Jeho riadená devalvácia by medzinárodným investorom nepomohla. Skôr naopak. Pritlačiť ešte viac na  vládu v škrtaní výdavkov zaváňa sociálnym nepokojom, či revolúciou. Navyše načo je tu inštitúcia ako Medzinárodný menový fond? Nie náhodou nato, aby zabraňovala najhoršiemu?

Požičať susedovi v núdzi je totiž nielen gesto hodné globálneho hráča, ale s podmienkou neprejedania pôžičky, dokonca znakom dobrej spoločnosti. Otázka či Lotyši dokážu získať ďalšie úverové peniaze je z regionálneho pohľadu veľmi dôležitá. O kľúčových peniazoch pre Lotyšov sa rozhodne už v decembri.

Vláda v Rige bude hľadať rezervy a nejaké určite ešte nájde. Zrejme už nie na úkor bánk, ale na svoj vlastný. Pád ekonomiky na severovýchode Európy by totiž zatriasol celou Európou. Jednak by sa na pretras dostala jej neschopnosť riešiť krízový vývoj u jedného z „členov klubu" a jednak by to spôsobilo ďalšiu krízu dôvery naprieč finančným trhom.

Napriek tomu, že na riešenie dôsledkov tejto krízy sa v celom šírom svete vyberali v podstate zlé a ešte horšie riešenia, keď sa na straty bánk skladali daňoví poplatníci, by inštitúcie nemali dopustiť, aby sa z Lotyšska stal ďalší Lehman Brothers.

Mario Blaščák

člen predstavenstva OXYS CAPITAL
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
09. december 2025 22:42