Sú vyjadrenia, po ktorých ľudia spôsobilí mať výčitky svedomia musia k zrkadlu, aby si napľuli do očí. Slovenské masmédiá posledné týždne žili najmä voľbami, a tak uniklo všeobecnej pozornosti, že na televízne obrazovky prenikli správy zo súdnych siení, aké by v slušnej spoločnosti mali prehnať k zrkadlu.
Podľa hovorcu Krajského súdu v Bratislave určenie podmienok neustanovených zákonom ešte neznamená nezákonnosť. Túto bujarú vetu vypustil z úst 3. júna 2010 vo výklade rozhodnutia krajského súdu o tendri na záchrankovú službu. Svojrázne, za hranicami čohokoľvek spoločného s právnym štátom, tak bohorovne odôvodnil defraudáciu súdnej moci jedným súdom. Ani myš nezarevala na protest proti zavádzaniu verejnej mienky. Do podvedomia ľudu sa začalo ukladať, že porušenie zákona nemusí byť nezákonné. "Vyššia právna kultúra" sa predsa po voľbách zíde na každom orgáne štátu, aj na každej samospráve.
Siedmeho júna Markízu v Televíznych novinách trápilo, že sudkyňa sa dostala pred disciplinárny senát za zákaz nahrávania ústneho pojednávania uložený účastníkovi konania. Ústavný súd SR dosiaľ trikrát rozhodoval, či sudca poruší Ústavu SR, ak nahrávanie na pojednávaní zakáže. Ústavný súd SR trikrát rozhodol, že osoby prítomné na súdnom pojednávaní majú právo vyhotoviť si zvukový záznam zo súdneho pojednávania.
Keď sudkyňa "vo veľkom štýle" kašle na ústavu, alebo si nedá ani tú námahu so zvládaním svojej funkcie, aby spoznávala rozhodnutia Ústavného súdu o výkone súdnej moci, verejnosti sa podsúva presvedčenie, že disciplinárny postih takej sudkyne je zločin. Súdna moc je predmetom verejnej kritiky prakticky každý deň a veľakrát. Stačí, aby sa jej nesprávny výkon zosobnil, a už treba nasadiť život na obranu osoby, ktorá si do talára vytrela... Čo potrebovala. Zďaleka nejde o jedného hovorcu súdu a jednu sudkyňu. Pri takom spravodajstve súdnictvo zostane tam, kde je. A my s ním.
Autor je advokát a bývalý ústavný sudca SR