Londýn sa už akosi tradične stáva miestom, kde sa rodia globálne strategické rozhodnutia pre boj proti ekonomickej kríze. Po minuloročnom stretnutí lídrov najvplyvnejších krajín sveta sa aj tento víkend v tomto meste uskutočnilo dôležité stretnutie ministrov financií krajín G20. Aj keď je zhoda tém a miesta oboch stretnutí, predsa len nastala jedna významná odlišnosť. Tohtoročný míting ministrov financií 20 najvplyvnejších krajín sveta sa niesol v atmosfére, ktorú sprevádzajú nie zhoršujúce, ale zlepšujúce predpovede o ekonomickej budúcnosti sveta zo strany významných medzinárodných finančných organizácií. Napríklad z úst Dominiqua Straussa-Kahna, šéfa MMF, zazneli v Nemecku minulý týždeň slová, že "svet sa dostáva z krízy". Gordon Brown, britský premiér, na stretnutí počas minulotýždňového víkendu povedal ministrom financií počas otvorenia ich stretnutia v Londýne, že "hospodárstvo sa nachádza v bode zlomu". Do týchto výrokov z posledných dní zapadá aj aktuálna informácia šéfa Európskej centrálnej banky Jeana Clauda Tricheta, že ECB "má pripravenú únikovú stratégiu". Po dešifrovaní jeho slov to znamená, že ak bude jasné, že ekonomika eurozóny sa naozaj dostáva udržateľne do pozície zvratu, teda nastáva oživenie, ECB opustí všetky neštandardné opatrenia na podporu ekonomiky, avšak ako dodáva Trichet, "až príde vhodný čas".
Vhodný čas na upustenie od podporných opatrení pre stimuláciu ekonomík zo strany vlád a ECB ešte naozaj nenastal. V tom sa zhodujú všetky spomínané medzinárodné finančné organizácie, ECB ako aj ministri financií G-20. Veľmi opatrne treba narábať aj s optimizmom, pretože dnes ešte nemožno povedať, že svetová ekonomika má pevnú pôdu pod nohami. Pokiaľ ju získa, je potrebné sa pripraviť na obdobie zvratu. To znamená aj, a predovšetkým, na konsolidáciu verejných financií. Výrazná väčšina krajín EÚ, až na svetlé výnimky, sa ocitne tento rok v procedúre nadmerného deficitu, teda nedosiahnu menej ako 3-percentný deficit verejných financií. Dôležité však je pripraviť sa na plán konsolidácie a čo najskôr, ako to bude možné, ho začať napĺňať. Slovenský avizovaný plán dosiahnutia maastrichtskej hranice v oblasti fiškálneho kritériá do roku 2012 sa analytikom zdá príliš odvážny. Vôbec si nemyslím, že je to otázka odvahy, ale skôr otázka pudu sebazáchovy. Vláda, ktorá vzíde z budúcoročných parlamentných volieb, totiž na vlastnej koži zažije, čo to je mať stabilizované verejné financie a mať makroekonomickú stabilitu, alebo mať nekonsolidované verejné financie s vysokým deficitom, keď príjmy z rozpočtu nepoputujú predovšetkým do rozvojových oblastí, lebo na to nebude, pôjdu predovšetkým na úhradu štátneho dlhu a na dávky v nezamestnanosti pre armádu nezamestnaných. Je to teda rozhodovanie o ceste k politickej stabilite alebo k politickej nestabilite.
František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR