Maďarsko, Rumunsko či Lotyšsko v priebehu roka 2009 čerpali úverovú pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF), prostredníctvom ktorej si zabezpečili nielen prostriedky na splácanie svojich dlhov, ale aj samotné fungovanie štátnej administratívy. Dobré správy pre ich budúcnosti prichádzajú zo zahraničia - zo západnej Európy a USA. Recesia sa tam blíži ku koncu a to je dobrou správou aj pre ekonomiky strednej a východnej Európy, kde oživenie Západu podporí domáci hospodársky rast prostredníctvom exportu. Napriek tomu, že sa ekonomikám v regióne bude dariť v roku 2010 omnoho lepšie ako v roku 2009, existuje viacero rizík, ktoré môžu súčasný trend hospodárskej konsolidácie zvrátiť.
Vzhľadom na pokles ekonomickej aktivity sa deficity verejných financií udržujú vo výrazne negatívnom teritóriu naprieč Európou, strednú a východnú časť nevynímajúc. Pretrvávajúce štrukturálne deficity a rastúca nezamestnanosť však budú vo volebnom roku 2010 predstavovať pre východnú Európu prémiovú prirážku v podobe politického rizika. Voľby budú dominantnou udalosťou roku 2010 vo väčšine krajín. Voľby sú v januári na Ukrajine, parlamentné voľby v Maďarsku, Česku, Lotyšsku, Poľsku i na Slovensku. Obzvlášť dôležité však budú v Lotyšsku a v Maďarsku, kde zmena politickej garnitúry môže priniesť nový pohľad na existujúce dohody s MMF. Rozpočtové škrty však vo volebnom roku politici na celom svete robia veľmi neradi, čo predstavuje hrozbu pre prijatie potrebných reforiem. Napriek tomu, že deficity verejných financií by mali v budúcom roku relatívne klesnúť, zlepšenie bude do veľkej miery ovplyvnené skôr očakávaným oživením hospodárstva než potrebnými rozpočtovými rezmi. S výnimkou tých krajín, kde sú politici pod tlakom diktátu MMF, sa rozpočtové škrty stali realitou len málokde a v Poľsku navyše počítajú s rozpočtovými príjmami z privatizácie, do ktorej sa v časoch neistoty investori príliš nehrnú
Pre viacero krajín znamená rast deficitu verejných financií, prehĺbenie dlhu a kurzová nestabilita ďalšie oddialenie termínu zavedenia eura. Poľsko, ktoré malo podľa pôvodných predpokladov vstúpiť do mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II) už túto jeseň, nedávno oznámilo schopnosť realisticky naplniť predpoklady menovej konverzie až v roku 2015. V Česku dokonca žiaden konsenzus na politickej úrovni ohľadom zavedenia eura neexistuje. Najbližšie k zavedeniu eura má Estónsko a to napriek tomu, že pobaltské štáty zaznamenali v tomto roku najvýraznejší prepad ekonomiky spomedzi všetkých členských krajín EÚ.
Na prelome rokov ponúkne spomedzi krajín strednej a východnej Európy najatraktívnejšie úročenie vlastnej meny Rumunsko a Maďarsko. Ako Rumuni tak aj Maďari v priebehu roka znižovali úrokové sadzby niekoľkokrát, no úroky na úrovni 8% resp. 6,25% znamenajú stále zaujímavý výnos, napriek miernemu znehodnoteniu leu a forintu voči euru. Nižšie úročenie ponúkne poľský zlotý a ešte nižšie česká koruna, kde úrokový diferenciál voči euru nezohráva takmer žiadnu rolu v zatraktívnení meny.
Najlepšie vyhliadky na posilnenie však bude mať mena tej krajiny, ktorá ponúkne investorom priaznivý ekonomický výhľad podporený politickou kontinuitou a stabilitou. K dosiahnutiu tohto ideálu majú pravdepodobne najbližšie susední Poliaci, ich šance sú vyššie ako v prípade Rumunska alebo Maďarska. Domnievam sa, že súčasný premiér Donald Tusk „napne svaly" a tromfne v prezidentských voľbách konzervatívneho Lecha Kaczynského, čo podporí proreformný a protrhový image Poľska.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |