Záver roka na finančných trhoch tradične patrí predpovediam a názorom na vývoj diania v prichádzajúcom roku. Headlinom v médiách dominujú rôzne fantastické, resp. katastrofické predpovede, ktorými sa ich autori snažia na seba strhnúť pozornosť a vychutnať si tak svojich pätnásť minút slávy.
Mimo hlavného záujmu médií sa formuje a ostáva ležať šedý a anonymný (finančné agentúry ako napríklad Bloomberg zverejňujú agregované priemery predpovedí desiatok analytikov na jednotlivé trhy) konsenzuálny výhľad komunity analytikov ako celku. Médiá totižto milujú konkrétne predpovede konkrétnych ľudí.
A tak sa dozvedáme, že analytik XY, ktorý v roku 2009 najlepšie predpovedal nárast ceny zlata, očakáva teraz jeho rast. Najstarší manažér európskych dlhopisových fondov neočakáva vypuknutie dlhovej krízy, či fakt, že najväčší dovozca sardiniek na juhokórejský polostrov nepredpovedá vypuknutie vojenského konfliktu v roku 2011. Tieto rôzne naj slúžia ako signalizačná funkcia, že predkladaný názor je (najviac) relevantný a že investor už nemusí ďalej nič robiť. Práve našiel všetko, čo potreboval o Južnej Kórei vedieť.
Pre investorov, ktorí chcú, resp. ich baví sa trhom aj venovať, odporúčam zamerať svoju pozornosť oveľa viac na šedý konsenzuálny priemer než na celebritné odhady hviezd trhu. Porovnanie vlastných očakávaní s výhľadom konsenzu sa vie stať slušným odrazovým mostíkom na revíziu vlastných trhových pozícií. Prílišný rozpor medzi týmito výhľadmi by mal investora donútiť znova sa zamyslieť a potvrdiť si predpoklady, z ktorých vychádza jeho názor. Prílišná zhoda by zasa mala upriamiť pozornosť na budúce rizikové faktory. Pretože portfólio konsenzuálneho investora je náchylné na prudké výpredaje v prípade, ak nedôjde k naplneniu hlavných očakávaní.
Aké teda sú makroekonomické odhady vývoja svetového a rizikové hospodárstva v roku 2011? V roku 2011 sa čaká pokles tempa rastu svetového HDP o 0,8% na úroveň 3,9%, ktorá zodpovedá historicky trendovému rastu. Ťahúňom budú tak ako aj po minulé roky ekonomiky rozvíjajúcich sa krajín, kde sa očakáva rast vo výške až 6,2%. Dôjde však k zmenšeniu rozdielu medzi tempami rastu vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomík na najnižšiu úroveň od roku 2005. Krajiny ako Čína, India, Brazília by totižto mali zaznamenať pokles rastu o takmer 1 % pričom najväčšia ekonomika sveta, ekonomika USA, by mala vďaka nedávno prijatým opatreniam zaznamenať vyšší rast ako v roku 2010.
Rok 2010 bol pre rozvíjajúce sa ekonomiky rokom boomu. Uvoľnená monetárna politika, podhodnotené meny, rast bankového sektora a úverov, domáce prorastové opatrenia a oživenie exportov , to všetko hralo v prospech týchto ekonomík. U niektorých z týchto ekonomík dochádza k prehriatiu a problémom číslo jeden začína byť inflácia, ktorá prinúti monetárne autority konať. Tento týždeň sme boli svedkami zvýšenia sadzieb o 0,25% v Južnej Kórei a Thajsku, pričom čínska centrálna banka opať zvýšila vyýšku povinných minimálnych rezerv o 0,50%. Rozvíjajúce krajiny tak v roku 2011 bude čakať reštriktívna monetárna politika, posilnenie menových kurzov a s tým spojené spomalenie ich hospodárskeho rastu.
Analytická komunita verí v možnosti a schopnosti centrálnych bank týchto krajín súčasnú situáciu zvládnuť a nepredpokladá, že dôjde k tzv. tvrdému pristátiu. Vtedy dochádza k značnému spomaleniu rastu, čo by malo neskôr výrazný negatívny vplyv na celosvetový hospodársky rast. Naopak vo vyspelých krajínách nedôjde ani v roku 2011 k normalizácii monetárnej politiky, ktorá je vysoko stimulatívna.
Na na oboch brehoch Atlantiku sa pokračuje v neštandardných krokoch. V USA je to kvantitatívne uvoľňovanie, v eurozóne zasa selektívne nákupy dlhopisov krajín PIGS. V týchto krajinách síce z donútenia trhu už začala aspoň prebiehať fiškálna konsolidácia, to sa však nedá povedať o Spojených štátoch. Fiškálny deficit tam dosiahne úroveň 8,5%, pričom dlh k HDP pravdepodobne prekročí hranicu 100%. Toľko očakávaná a predpovedaná konsolidácia v USA sa tak opäť oddiali. Minimálne o rok, resp. kým trh výrazne nepovie pádom cien dlhopisov – páni už dosť! Navyše USA svoju super stimulatívnu ekonomiku skrz naviazanosť viacerých mien na dolár exportujú do častí sveta, ktoré potrebujú presne opačnú medicínu.
Špekulácia na posilnenie kurzov týchto krajín patrí medzi najpopulárnejšie trady pre rok 2011. Aj napriek stimulatívnym krokom analytici nepredpokladajú zvýšenie hladiny inflácie vo vyspelých ekonomikách. Stále vysoká miera nezamestnanosti, vysoké voľné kapacity firiem a tlak pod ktorým sa stále nachádza bankový sektor by mali zabrániť jej rastu. Z konsenzuálnych výhľadov najviac asi prekvapí presvedčenie, že európska dlhová kríza je prakticky za nami. Síce sa očakáva prijatie finančnej pomoci Portugalskom, ale variant, žeby bolo nútené prijať finančnú pomoc aj Španielsko, je považovaný za príliš pesimistický. Navyše aj keby k tejto skutočnosti došlo, tak by to nemalo viesť k prípadnému rozpadu eurozóny.
Situáciu so Španielskom ako aj boj s infláciou v Číne, resp. v rozvíjajúcich sa krajinách by som vypichol ako najkľúčovejšie rizikové momenty pre investorov v roku 2011. Z môjho pohľadu im konsenzus nepripisuje dostatočnú váhu a mali by byť v centre pozornosti každého investora v roku 2011. Kvalifikovane odhadnúť ich skutočný vývoj je veľmi ťažké. Investorov však našťastie nikto nenúti robiť iba jedno investičné rozhodnutie za rok. Preto byť pozitívny vo výhľade, ale krok po kroku úpenlivo striehnuť na vývoj situácie v týchto regiónoch by malo byť úspešnou stratégiou pre rok 2011.
Juraj Podrackýanalytik J&T Banky |