Z novely Zákonníka práce, ktorou sa malo obmedziť zamestnávanie takzvaných agentúrnych pracovníkov, nebude nakoniec nič. Dá sa povedať, že našťastie. Slovensko totiž stále nie je v pozícii štátu s takmer nulovou nezamestnanosťou, ktorý si môže dovoliť ohrozovať pracovné miesta podobnými nápadmi. Najmä ak európska legislatíva rieši zlepšenie pracovných podmienok agentúrnych zamestnancov tak, aby sa odstránila ich prípadná diskriminácia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pracujú na klasický zamestnanecký pomer. My sme to však išli riešiť tak, že tento typ práce pomaly zakážeme, čo by nepotešilo firmy a ani ľudí, ktorí by v dôsledku toho prišli o robotu.
Otázne je, ako sa vôbec takýto návrh mohol dostať von v čase, keď je ministrom práce človek nominovaný liberálnou stranou. Jozef Mihál totiž doteraz vždy vyhlasoval, že je za rozviazanie rúk zamestnávateľom. Tvrdil, že nútenie ľudí, aby pracovali ako štandardní zamestnanci, je akoby ochranou exotického zvieraťa, ktoré už u nás vyhynulo. Vysvetlenie, že zákon pripravili úradníci a on o jeho obsahu nevedel, tiež vrhá zlé svetlo na prácu jeho rezortu. Minister práce toho síce môže mať veľa a nestíhať, zákon, ktorý ide na pripomienkové konanie, by si však mal aspoň prečítať. Ak by sa tak stalo, nemusel by čeliť rozhorčeniu zamestnávateľov či personálnych firiem a zámery jeho ministerstva by nekorigoval ani jeho stranícky šéf.
Ak by podobnú novelu zákona pripravila Mihálova predchodkyňa v ministerskom kresle Viera Tomanová, pravdepodobne by to nikoho neprekvapilo. V čase, keď sa ešte stále vyrovnávame s následkami hospodárskej krízy, by niečo také neprešlo asi ani jej. A Jozef Mihál by jej to všetko ako opozičný politik s chuťou oplieskal o hlavu. Teraz sa pod niečo také podpísal. Síce omylom, ale aj tak to vyzerá hlúpo.