Obdobu prvej fázy zdravotnej reformy odvážneho ministra Rudolfa Zajaca chce na Čechoch vyskúšať aj jeho rezortný kolega Jozef Kubínyi. Lenže spoluúčasť pacientov je pre sociálnych demokratov bažiacich po udržaní sa pri moci, nech to (štát) stojí čokoľvek, príliš červeným súknom. České zdravotníctvo asi bude musieť klesnúť tak hlboko ako slovenské, aby sa s ním začalo niečo robiť.
Slovenské zdravotníctvo malo zatiaľ šťastie, že konečne našlo ministra, ktorý sa nebál prísť s vizionárskym projektom. Ak sa reformu podarí dotiahnuť do konca, mohla by otázku slovenského zdravotníctva a jeho financovanie skutočne vyriešiť. Predkladať Zajacovu reformu ako nasledovaniahodný príklad je ešte predčasné. Jej základná logika je však neotrasiteľná a hodná rešpektu.
Čo sa teda na Slovensku zatiaľ stalo? Zajac začal tým, že jednoduchými administratívnymi krokmi zamedzil "zneužívať zdravotnú starostlivosť". Najskôr zo strany pacientov. Išlo o situácie, keď mal človek kašeľ a namiesto toho, aby si išiel kúpiť do lekárne aspirín, radšej navštívil lekára. Ten ho predpísal zadarmo a pribalil k nemu ešte nejaký medikament. Spotreba liekov rástla do hrozivých výšok a zdalo sa, že sa nedá zastaviť. Stačilo však málo - dvadsaťkorunový poplatok za recept. Znížili sa návštevy praktických lekárov a spotreba liekov sa dostala do normálu. Zlepšenie, aj keď nie jednoznačné, nastalo aj v nemocniciach. Päťdesiatkorunový poplatok za "ubytovanie a stravu" odstránil veľkú časť prípadov, keď boli ľudia v nemocniciach zbytočne dlho.
Ďalšia časť reformy bude oveľa zásadnejšia. Ministerstvo spísalo zoznam zdravotných úkonov, ktoré rozdelilo na tri časti. Na tie úkony, ktoré si má pacient hradiť sám alebo takmer sám. Patrí sem banálne ochorenie, plastické operácie alebo napríklad klasické zákroky u zubára. Zajac chce, aby jeho systém bol flexibilný. Každá vláda si bude môcť určiť, kde na zozname urobí pomyselnú čiaru: toto sa platí zo základného zdravotného poistenia a toto už nie.
Zajac chce svojimi zmenami vyriešiť ešte jeden problém, a tým je korupcia. Dnes je to tak, že predovšetkým pri drahých operáciách, na ktoré sa väčšinou dlho čaká, ako napríklad operácii stehenných kĺbov, je úplatok zabehanou formou. Jediným jeho uznávaným ekvivalentom je klientelizmus a tiež systém protislužieb.
Zajac tvrdí, že ľudia budú musieť za niektoré zákroky v jeho systéme platiť, ale súčasne dostanú aj jasné pravidlá a práva, ktoré vylúčia úplatky. Pacient na tom vraj nebude horšie ako teraz. Len jeho peniaze namiesto doktorom do vrecka pôjdu do rozpočtu na zdravotníctvo.
Reforme, ktorú pred rokom začalo Slovensko, sa nevyhne ani Praha. České zdravotníctvo je dnes hromadne zneužívanou službou, počnúc pacientmi, končiac lekármi a distribútormi liekov. Skončiť toto zneužívanie je prvý krok. Potom sa budú musieť Česi rozhodnúť, akú kvalitnú zdravotnícku starostlivosť chcú mať a podľa toho si ju zaplatiť. V zdravotnom poistení alebo priamymi platbami a spoluúčasťou pacientov. Riziko plytvania peniazmi je pri dvoch posledných riešeniach značne menšie. Pacient má aspoň šancu sám si to postrážiť.
České zdravotníctvo čaká pätnásť rokov na odvážnu vládu a odvážneho ministra s jasným plánom. Je to čakanie na Zajaca. (krátené)
StoryEditor