Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek navštívil minulý týždeň Moskvu. Tam 13. novembra 2009 zasadala spoločná rusko-slovenská medzivládna komisia. Navrhol ruskému ministrovi energetiky Sergejovi Šmatkovi, aby sa na Slovensku vytvoril spoločný podnik, ktorý bude investovať do podzemných zásobníkov na plyn. Ruský partner tento návrh neodmietol. Počas diskusie však dodal, že "táto investícia si vyžaduje podrobnú analýzu, zvlášť z hľadiska európskeho práva". Ruské médiá napísali, že počas diskusie zaznel názor, že Slováci sa boja, že počas tejto zimy zostanú opäť bez plynu. Ľubomír Jahnátek prišiel aj s myšlienkou, aby Gazprom navrhol dokument na riešenie krízových situácií pri dodávkach s plynom. S nápadom prišiel neskoro. Presne 16. novembra 2009 minister Sergej Šmatko podpísal s európskym komisárom pre energetiku Andrisom Pielbgasom Memorandum včasného upozornenia v oblasti energetiky. Keby slovenský minister vedel, čo sa v oblasti energetiky deje, tak by nič nehovoril. Podľa oficiálnej správy Ministerstva energetiky Ruskej federácie dokument definuje spoločné pravidlá v prípade mimoriadnych situácií. Týka sa nielen dodávok zemného plynu, ale aj ropy a elektrickej energie.
V misii Ľubomíra Jahnátka pokračoval Robert Fico na stretnutí s Vladimirom Putinom. Podľa ruskej tlačovej agentúry Rosbalt slovenský premiér povedal, že Slovensko počas plynárenskej krízy na všetkých úrovniach podporovalo Rusko, ktorého postoj sa podstatne odlišoval od Ukrajiny. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák 8. septembra 2009 v diskusnej relácii rozhlasovej stanice Echo Moskvy o plynárenskej krízy povedal, že si myslí, že existuje podiel zodpovednosti aj jednej, aj druhej strany. "Nás to nemá čo zaujímať, a nemáme sa prečo v tom vyznať. Platíme.. a nemáme byť čo rukojemníkmi tejto diskusie." Zdá sa, že obaja vrcholní predstavitelia sa nedohodli na tom, aký bude oficiálny postoj Slovenska voči Rusku k tejto otázke.
Robert Fico v Moskve počas rokovania s predsedom Predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom zopakoval návrh Ľubomíra Jahnátka. Miller sa s Ficom dohodli sa na tom, že o tejto téme budú rokovať experti. Plyn sa dá skladovať, len keď sa niekde prepraví. Ruská federácia počíta s tým, že v budúcnosti bude zemný plyn prepravovať po dne Baltského mora a po dne Čierneho mora. Severná trasa sa bude končiť v Nemecku a južná v Rakúsku. Význam trasy cez Ukrajinu a Slovensko bude klesať. Budovanie zásobníkov má zmysel len po trase prepravy alebo na jej konci. Vyplýva to z logiky veci. Zdá sa, že v príslušných slovenských inštitúciách neanalyzujú, čo sa deje v sfére plynárstva v Európe. Určite by si v agentúre Reuters všimli, že Gazprom 20. októbra 2009 podpísal dohodu so srbským podnikom Serbijagas. Vytvoria spoločný podnik na výstavbu plynovodu Južný potok a prevádzku podzemných zásobníkov Banatskij dvor s kapacitou 0,8 až 1 mld. kubických metrov zemného plynu.
To neznamená, že Slovensko sa nemá usilovať o spoluprácu s Ruskom. Rusko si však môže vyberať. Nemusí reagovať na každý podnet. Rozhodujúcimi partnermi Ruska v obchode s plynom v Európe sú dnes Nemecko, Taliansko, Francúzsko či Holandsko. Gazprom je spolumajiteľom niekoľkých desiatok obchodných firiem v Európe. Niekde s plynom obchoduje aj bez pomoci miestnych partnerov. Platí jedno, že krajiny, ktoré umožnili ruským firmám získať podiel na trhu, majú ľahšiu možnosť vstupu na ruský trh. Na tomto trhu však musia vedieť ponúknuť niečo viac ako len "indiánsky tanec vernosti". Ten bol v móde za čias súdruha Leonida Iľjiča Brežneva. Tak ako kedysi, aj dnes sa nosia poznatky. Kto nich nemá, tak je, bohužiaľ, mimo hry.
Vyváranie podobných projektov, ako sú podzemné zásobníky, či iných projektov v oblasti energetickej spolupráce, trvá roky. Štáty v Európe neváhali a spolupracujú s Ruskom v tejto oblasti už dávno. Pod to, že Slovensko v tejto oblasti zaostáva, sa najviac podpísala pasivita predchádzajúcej vlády.