Živnostník by mal byť niečo iné ako zamestnanec. Avšak teória je jedna vec a prax druhá, čomu pomáha aj nejasná hranica medzi živnostníkom a zamestnancom, medzi závislou a nezávislou prácou. Existuje niekoľko naozaj hraničných povolaní, pri ktorých neexistuje jednoznačné hodnotenie, či daný človek má byť živnostník alebo zamestnanec. Napríklad obchodný zástupca platený podľa predaných kusov (čo ho motivuje na rozdiel od fixného platu): má byť zamestnanec, lebo predáva produkty iba jednej firmy, alebo živnostník, lebo nie je platený od hodín?
Nerovnomerné zaťaženie
Ak sa človek rozhoduje, či bude zamestnanec alebo živnostník, nezanedbateľnú úlohu získava výška čistého príjmu. Tá môže byť suplovaná inými faktormi, ale tieto sú často individuálne.
Keď sa pozrieme na približne prepočítané daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov a zamestnancov, vidno veľký nepomer. Zoberme si priemerného zamestnanca s hrubou mzdou 769 eur. Zamestnávateľ na neho teda celkovo vydá 1 040 eur, z toho na odvody ide 374 eur a dane 63 eur mesačne. Do vrecka dostane čistý príjem 603 eur, teda okolo 58 percent zo mzdových nákladov. Na druhej strane, ak zoberieme živnostníka s príjmami 1 040 eur (teda mzdové náklady priemerného zamestnanca), na odvody dá iba okolo 125 eur (čo je menej ako to, čo zaplatí zamestnanec s minimálnou mzdou), a na dane 31 eur. Celkovo má čistý príjem 884 eur, čo je okolo 85 percent jeho výnosov. Čistý príjem má o 46 percent vyšší ako ekvivalentný zamestnanec.
Tento prepočet zohľadňuje viditeľné rozdiely medzi živnostníkom a zamestnancom (garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti), paušálne náklady, štandardné odpočítateľné položky, jednoduchú skladbu rodiny a odvody zaplatené v minulosti. Nezaratúva tam mnohé výhody zamestnanca (napr. gastrolístky, cestovné alebo vyplnenie daňového priznania) ani vyšší starobný dôchodok. Tento orientačný výpočet tiež nezohľadňuje minimálne vymeriavacie základy.
Zamestnanec má tiež automaticky niekoľko výhod, ktoré si musí živnostník tvrdo vybojovať. Sem patria dovolenky, dĺžka pracovného času, zaplatené nadčasy a práce cez víkendy, podniková chata (prípadne iné výhody plynúce z kolektívnej zmluvy), odstupné, výpovedná lehota a podobne. Pri dostatočnej snahe a asertivite si nový živnostník vie vyrokovať podmienky rovnaké ako pri pracovnej zmluve. Tendenčne som tu opísal veľké rozdiely príjmov živnostníkov a zamestnancov, a preto sa teším na protivýpočty, ktoré zoberú do úvahy faktory, ktoré som naschvál alebo omylom nespomenul.
Pozor na čistý príjem
Samozrejme, všetko je za drobného predpokladu, že "novo-živnostníkovi" sa podarí dojednať si podmienky rovnaké ako zamestnanec. Toto je však málokedy pravda a najmä vo väčších firmách je to veľmi zložité. Pracovník -- živnostník často (najmä na nižších pozíciách) nemá vyjednávaciu pozíciu na získanie takéhoto kontraktu, a najmä nemá skúsenosti z vyjednávania a často nemá znalosti Zákonníka práce (ktorý sa vlastne v škole nikdy neučil).
Ak sa mu aj podarí uzatvoriť výhodný kontrakt a zamestnávateľ/objednávateľ s ním bude spokojný a bude mu načas platiť, bude musieť mať tú skúsenosť a vôľu odkladať si na prilepšenie k dôchodku, ktorý určite bude nízky vzhľadom na výšku platených odvodov.
Najhoršie pracovník -- živnostník dopadne, ak sa nechá presvedčiť na faktúru vo výške jeho bývalej hrubej mzdy, neuvedomujúc si, že zamestnávateľ platí veľkú časť jeho odvodov mimo hrubej mzdy. Jeho čistý príjem sa zníži a príde o všetky výhody zamestnanca. Toto pocíti počas problémov firmy (keď sa s ním bude ľahko rozväzovať kontrakt) a najmä na začiatku dôchodkového veku, keď výpočet výšky dôchodku nebude pre neho vôbec priaznivý.
Málo príkladov
Je na škodu veci, že zamestnanci -- živnostníci príliš často zatieňujú ozajstných živnostníkov, ktorí tvoria základ malého podnikania. Osobne ma tiež prekvapujú jednoznačné vyjadrenia, že byť živnostníkom je výhodné (v porovnaní so zamestnancom). Očakával by som vyjadrenia a publikovania aj negatív práce na živnosť, najmä na stránkach odborových zväzov. Vzhľadom na zložitosť systému a neporovnateľnosť odvodových základov sú prepočty odvodov a daní zamestnancov a živnostníkov relatívne komplikované a ich typické príklady tiež nie sú publikované. Verím, že daňovo-odvodová reforma minimálne zjednoduší porovnanie týchto dvoch dôležitých účastníkov trhu práce.
Vizitka Michal Páleník
Autor je absolventom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Titul inžiniera získal na fakulte Hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. V roku 2010 obhájil dizertačnú prácu a získal titul PhD. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ občianskeho združenia Inštitút zamestnanosti.