Všetko zásadné majú mať rovnako ako doteraz na starosti národní regulátori, ktorí tiež budú môcť rozhodnutie centrálneho dohľadu ignorovať. Jedinou reálnou právomocou bude zákaz niektorých riskantných operácií - na to je však vznik celej novej architektúry trochu drahou záležitosťou.
Márny boj s bublinami
Len ťažko európsky dohľad zabráni opakovaniu gréckej krízy. Ak národný regulátor pomáha "upravovať a optimalizovať" dáta, potom pre inštitúciu so sídlom v Londýne, Frankfurte či Paríži bude nemožné dopátrať sa pravdy, a pri svojich obmedzených možnostiach vôbec nejako zasiahnuť.
Vyslovene bizarný je potom vznik špeciálnej rady pri Európskej centrálnej banke, ktorej cieľom má byť vyhľadávanie "bublín", prípadne boj s nimi. Lenže, čo je a nie je bublina, sa vie vždy až ex post. Veď nehnuteľnosti, keď rástli ich ceny, boli všetkými expertmi dlhodobo považované za skvelú investíciu, ako sa ukázalo, že ide o bublinu.
Naivné očakávania
Jediná krajina, ktorá sa oficiálne snaží predchádzať bublinám, je Čína, ale ani tu úsilie centralizovanej a v podstate veľmi poslušnej krajiny k ničomu nevedie, pretože z podstaty veci nemôže. Predstava, že práve Európa bude mať nejaký úspech, je naivný.
Eurokomisár Barnier označil politickú zhodu na vzniku európskeho finančného dohľadového rámca za kľúčový míľnik. Podľa neho má teraz Európa kontrolnú veža a radar pre rozpoznanie rizika. Vzhľadom na to, čo naozaj môže nová finančná hliadka robiť, získala Európa skôr len ďalšiu oficiálnu trafiku vyslúžených bankárov a úradníkov.
Julie Hrstková ekonomická komentátorka |