Nová vládna koalícia začína dosť intenzívne trpieť na slovné spojenie "uťahovanie opaskov", a to najmä v kombinácii s "bežným občanom". Jej miera vyľakanosti prakticky z akejkoľvek zmeny, ktorá by mohla byť vnímaná negatívne, je skutočne prekvapivá. A to najmä preto, že práve začiatok vládnutia by mal byť časom na prijímanie nepopulárnych opatrení. Niektorí členovia vlády však, zdá sa, trpia voči nim silnou alergiou už teraz.
Vláda tak začína cúvať už pri náznaku akéhokoľvek tvrdšieho nesúhlasu a lobingu. Ak totiž ministri Jozef Mihál a Ivan Mikloš vymyslia, že odvody sa budú platiť aj z príjmov, z ktorých sa doteraz neplatili, je logické, že tým, ktorí budú kvôli tomu platiť viac, sa to páčiť nebude. A to sa týka tiež daní. Je pritom jedno, či ide o živnostníkov, majiteľov "eseročiek" alebo dohodárov.
A tak sa množia argumenty typu, že pracovať ako brigádnik nebude až také výhodné a títo ľudia prestanú byť pre firmy zaujímaví. Rovnako sa nebude oplácať pracovať na živnosť, tak ako to bolo doteraz. A ani jednoosobové eseročky už nebudú také fajn.
Otázne je, prečo by mali byť. Prečo by všetky tieto formy mali byť zvýhodnené, prečo sa zabúda, že v porovnaní s nimi je klasický zamestnanecký pomer znevýhodnený. To je fakt, ktorý sa dá poprieť iba ťažko. Rovnako i to, že paušálne výdavky v mnohých prípadoch vysoko prekračujú tie skutočné. To teraz akoby nikoho netrápilo.
Mihálove a Miklošove návrhy tak začínajú zvetrávať v mene zachovania životného štandardu "bežného občana" bez ohľadu na to, či sa snažil so systémom vypiecť alebo nie. Férové by totiž bolo, aby všetci títo ľudia platili rovnako, klesli by sadzby a prestalo by sa oplácať "vybabrávať" so systémom.
Vyzerá to tak, že nová vláda na to nemá odvahu. Pretože by sa nám tu, nedajbože, niekto nahneval.