Nevyhnutnosť urýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku je nesporná. V hre nie sú vôbec len medzinárodné aspekty -- či už známy záväzok voči automobilke Kia Motors či predsedom vlády Mikulášom Dzurindom nedávno znova zdôraznená potreba diaľničného spojenia s Krakovom. Perspektívy pritom nevyzerajú práve ružovo -- problémy nie sú iba s majetkovoprávnym vyrovnaním pozemkov či s územnou a projektovou prípravou, ale predovšetkým s financovaním výstavby. Chronicky deficitný štátny rozpočet nemá dostatok zdrojov, uvažuje sa o úveroch.
Nemožno však nevidieť, že sa dostatočne nevyužívajú dostupné zdroje financovania, ekonomicky oveľa výhodnejšie ako ďalšie zahraničné úvery. Ide najmä o poplatky za používanie našich diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, platené u nás formou známych diaľničných nálepiek. Práve tieto poplatky sú všade vo svete dôležitým zdrojom financovania výstavby a údržby diaľnic. Hrubé nedostatky v hospodárení s diaľničnými "známkami" z minulosti (manká, dlžoby distribútorov za predané nálepky a pod.) sa hádam už nebudú opakovať, dôvodov na spokojnosť však stále niet. Jeden príklad za všetky: Diaľničný úsek Zvolen -- Banská Bystrica vo veľkom využívajú zahraniční (najmä maďarskí) turisti pri ceste do rekreačnej oblasti Donovaly. Na ich vozidlách, zapĺňajúcich najmä v zime parkoviská lyžiarskych stredísk, by ste však slovenské diaľničné známky márne hľadali. Rovnako by ste márne hľadali na uvedenej diaľnici nejakú kontrolu, ktorá by šporovlivým vodičom pripomenula, že za používanie diaľnic sa platí.
Stojí teda za to pozrieť sa na prax našich južných susedov -- Rakúšanov, kde je napr. turistický ruch (vrátane motorizovaných turistov) oveľa rozvinutejší ako u nás. Od januára t. r. tam výber diaľničných poplatkov (vrátane jeho kontroly) výrazne zracionalizovali. Nákladné autá nad 3,5 tony platia "mýto" bezhotovostne, bez zastavovania. Nad diaľnicou sú rampy vybavené elektronickým zariadením, ktoré komunikujú so zariadením (tzv. Go-box), umiestneným za čelným sklom kamióna. Pokiaľ by vozidlo vyhodnotené elektronikou ako nákladné Go-box nemalo, je automaticky vyfotografované (samozrejme vrátane evidenčného čísla, poznávacej značky). Osobné vozidlá do 3,5 tony používajú zatiaľ známe nálepky. Rakúska štátna spoločnosť Asfinag, ktorá má financovanie diaľnic na starosti, však na rozdiel od nás nezabúda na zásadu "dôverujte, ale preverujte". Od januára t. r. funguje osobitný dohľad priamo na cestách, kontrolujúci povinnosti motoristov (Mautaufsicht). Dvojice kontrolórov majú k dispozícii rýchle dodávkové vozidlá, doslova nabité elektronikou. Vďaka nej môžu komunikovať nielen so zariadeniami na elektronických rampách, ale skontrolovať aj to, či okolo prechádzajúci kamión má v svojom Go-boxe nastavenú správnu sadzbu diaľničného poplatku. Právne sú uvedení kontrolóri porovnateľní s našou súkromnou bezpečnostnou službou (nie sú to teda policajti), majú právo zastavovať vozidlá, požadovať doklady vodiča i vozidla. Kontrolovať, samozrejme, môžu i na diaľničných odpočívadlách či parkoviskách diaľničných motorestov. Za zistené nedostatky inkasujú na mieste. Platiť možno nielen v hotovosti, ale aj platobnou kartou, lebo k elektronickej výbave vozidiel Asfinagu patrí aj on-line terminál. Pokiaľ je výkon kompetencie kontrolórov sťažovaný alebo znemožňovaný, majú príslušníci Asfinagu právo požiadať o pomoc rakúsku políciu.
Na ilustráciu možno uviesť, čo by turistu (s bežným osobným automobilom) stál pokus ušetriť. Ročná rakúska diaľničná známka stojí v tomto roku 72,60 eura. Takzvané náhradné mýto, zahŕňajúce pokutu a povolenie používať diaľnicu do konca nasledujúceho dňa, inkasuje Asfinag vo výške 120 eur, pri falšovaní nálepky však 240 eur. Vodič si teda tak či tak musí pri spiatočnej (či ďalšej) ceste rakúsku diaľničnú známku kúpiť.
Je určite racionálnejšie (obrazne povedané) zodvihnúť peniaze ležiace na ceste, ako stavať diaľnice za cenu zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu či ďalšieho zahraničného zadlžovania. Rovnako je rozumnejšie poučiť sa zo skúseností našich susedov ako sa pokúšať ešte raz "vynájsť žiarovku". Spoločný záujem regionálnych samospráv, ale trebárs aj automotoklubu či ministra financií, by mohol v tomto prípade prelomiť pravidlo, že keď sa nechce, je to horšie, ako keď sa nemôže.