Spanilá jazda predsedu vlády po spriaznených ministerstvách, vedených nominantmi strany Smer-SD, nemôže prinášať iné výsledky ako maximálnu spokojnosť Roberta Fica - v opačnom prípade by sa totiž muselo ukázať prinajmenej to, že predseda strany si vybral ministrov zle. Čo vyvoláva na svet pochybnosti, že ak by si vybral zle, mohol by azda aj viesť krajinu zlým smerom a možno ani nie s čistými úmyslami - a toho predsa najdôveryhodnejší politik nemôže byť schopný, lebo by to odhalila väčšina obyvateľov Slovenska, a ako hovorí starý fór, toľko múch sa predsa nemôže mýliť.
Podobnosť s ministerstvami pravdy a lásky (Orwell 1984) nemôže byť náhodná - Iveta Radičová trefne poznamenáva, že premiér zrejme chodí po inej krajine (a my s pamäťou zasa môžeme pripomenúť, že Jaro Filip sa podobným spôsobom vyjadril na adresu vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu - Miki, vystúp z toho bavoráka).
Pretože z porovnania sľubov predsedu vlády, programového vyhlásenia a ich konkrétnej realizácie vyplýva jedno jednoznačné konštatovanie - obyvatelia Slovenska boli opäť raz brutálne oklamaní. Čo nie je v slovenských ponovembrových časoch nič nezvyčajné - dokázal to Mečiar a jeho družina, robil tak aj Dzurinda s kolektívom a mimoriadne učenlivým následníkom je aj Robert Fico a spol. Ak však za Mečiarových čias fungovali aspoň kritické médiá a Ústavný súd bol pilierom obrany demokracie, ak za Dzurindu mali médiá ešte vplyv na verejnú mienku a väčšina spoločnosti dala šancu jeho tzv. alternatíve, dnes je vplyv médií zásluhou premyslených atakov na denníky a rafinovaného držania elektronických médií na obojku (mimoriadne červenať sa môže najsledovanejšia televízia) minimálny a reálna alternatíva je buď zdiskreditovaná, alebo slabá.
Čo však nič nemení na tom, že aj ďalšia stránka SDKÚ-DS (www.oklamali.sk) vyargumentovane hovorí, že kráľ je nahý (a že ste zodpovední za svoju ružu). Dnes už o tom nevie len ten, kto to skutočne nechce vedieť.