Podľa toho, ako sa ekonomicky otriasajú Nemci aj Francúzi, ktorých hrubé domáce produkty neočakávane vzrástli, sa dá usudzovať, že najhoršie má EÚ za sebou. Jej "berlínsko-parížsky motor" vyzerá byť zahriaty a nič na tom nemení ani fakt, že za Lamanšským kanálom si centrálni bankári až takí istí zvratom v kríze nie sú, a pretekajú sa, kto naleje do ekonomiky pre istotu viac miliárd. Londýn sa viac ako inflácie zjavne bojí deflácie, na ktorú také jednoznačné zbrane ako na rast cenovej hladiny neexistujú. V Nemecku zatiaľ nastáva asi až prehnaný entuziazmus. Ázijský dopyt sa zotavuje rýchlejšie ako sa čakalo, čo sa odráža na sebavedomí exportérov očakávajúcich návrat k starým dobrým časom už budúci rok.
Nebude ani toľko nezamestnaných, pretože zafungovala aj vládna politika podpory miezd, ktorá podľa analytikov Bank of America zachránila v krajine približne 600-tisíc pracovných miest. Berlínu sa pri podpore dopytu po autách osvedčilo aj šrotovné, ktoré, samozrejme, prospelo aj francúzskym automobilkám. Banky však, podobne ako vo Veľkej Británii, kde peňažná zásoba M4 rastie mimoriadne pomaly, ešte financie do podnikových investícií plynulo nepresúvajú, takže Európska centrálna banka svoju podporu krajine tak skoro nestiahne. Ak sa na jej a vládnu pomoc naďalej spoliehajú rastúci Nemci, pre Španielov s rekordnou nezamestnanosťou, ako aj pre problematických Írov bude priam nevyhnutná.
Napriek tomu sa však čoraz viac špekuluje o udržateľnosti fiškálnych deficitov, ktorých obrovská výška bude zotavovanie brzdiť. Napríklad Washington musí, ako najväčšia svetová ekonomika, podľa MMF ústupovú stratégiu načasovať mimoriadne citlivo, aby prípadný pokles hodnoty vládnych dlhopisov, ako aj dolára nevyhnal z krajiny kapitál. A to by mohlo u jeho európskych partnerov spôsobiť ďalšiu nestabilitu, napriek tomu, že ich motor sa pomaličky zahrieva.
Milan Šebo, World Business Press Online, Londýn