K zmene klímy dochádza rýchlejšie, než sme pred dvoma rokmi predpokladali. Pokračovať naďalej v doterajšom vývoji takmer s určitosťou znamená nebezpečnú, ba až katastrofickú zmenu klímy v priebehu tohto storočia. Tento problém predstavuje pre súčasnú generáciu politikov najdôležitejšiu výzvu.
Perspektívy kodanskej konferencie o klimatických zmenách vo mne vyvolávajú obavy. Momentálne hrozí, že rokovania uviaznu na mŕtvom bode -- a takéto uviaznutie znamená oveľa viac než len jednoduché prerušenie rozhovorov, ktoré sa napraví o rok. Nesie v sebe riziko kolapsu v ovzduší konfrontácií, ktoré môžu vyplynúť z rozkolu medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Svet si v súčasnosti takýto katastrofický výsledok nemôže dovoliť.
Dúfam preto, že svetoví lídri, ktorí tento týždeň v New Yorku a Pittsburghu "nazerajú do klimatickej priepasti", spoločne dôjdu k záveru, že sa musíme aktívne podieľať na pozitívnom napredovaní rokovaní.
Nie je čas na taktizovanie. Je čas na predloženie ponúk; ponúk, ktoré dosiahnu maximálne limity našich politických možností. To je presne to, čo Európa doteraz robila a v čom bude pokračovať aj naďalej.
Časť odpovede spočíva v identifikovaní jadra potenciálnej dohody, ktorá by nás ešte mohla doviesť k úspešnému výsledku, a v tom podľa môjho názoru stretnutie lídrov v New Yorku môže zohrať naozaj rozhodujúcu úlohu.
Prvá časť rokovaní by mala byť zameraná na to, aby všetky rozvinuté krajiny objasnili svoje plány na znižovanie emisií v strednodobom horizonte a preukázali potrebné vodcovstvo, ktoré by nezaostávalo za našou doterajšou zodpovednosťou v tejto oblasti. Ak chceme dosiahnuť aspoň 80-percentné zníženie do roku 2050, rozvinuté krajiny sa musia usilovať o dosiahnutie potrebného kolektívneho zníženia o 25 -- 40 % do roku 2020. EÚ je pripravená zvýšiť svoj záväzok z 20 na 30 %, ak ostatní vyvinú porovnateľné úsilie. Po druhé, rozvinuté krajiny musia výslovne uznať, že všetci významným dielom prispejeme k financovaniu opatrení na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej, ktoré uskutočnia rozvojové krajiny. Odhadujeme, že na riešenie otázok spojených so zmenou klímy budú rozvojové krajiny do roku 2020 potrebovať ročne približne dodatočných 100 miliárd eur (150 miliárd USD). Časť tejto sumy bude financovaná samotnými hospodársky vyspelými rozvojovými krajinami. Pokiaľ máme odvahu vytvoriť ambicióznu globálnu schému, najväčší podiel by mal pochádzať z trhu s uhlíkom.
Časť však bude musieť prísť v tokoch verejných financií z rozvinutých krajín do rozvojových krajín. Odhadom ide o sumu 22 -- 50 miliárd eur (30 -- 70 miliárd USD) ročne do roku 2020. Takmer polovica tejto sumy bude potrebná na podporu opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy, pričom prednosť budú mať najohrozenejšie a najchudobnejšie rozvojové krajiny. V závislosti od výsledku medzinárodných diskusií o rozdelení zaťaženia by sa podiel EÚ v rámci tejto sumy mohol pohybovať od 10 do 30 %, t. j. do 15 miliárd eur (22 miliárd USD) ročne. Inými slovami, budeme musieť byť pripravení na významný príspevok v strednodobom horizonte a v priebehu nasledujúceho roka bude potrebné zaoberať sa aj "štartovacím financovaním" pre rozvojové krajiny. Teším sa na diskusie s lídrami EÚ o tejto téme počas nášho stretnutia, ktoré sa uskutoční koncom októbra.
Tento týždeň musíme teda ukázať našu pripravenosť hovoriť o financiách. Na druhej strane musia rozvojové krajiny, aspoň tie hospodársky rozvinutejšie, oveľa jasnejšie vyjadriť, čo sú pripravené urobiť na zníženie emisií uhlíka v rámci medzinárodnej dohody. Tieto krajiny už zavádzajú vnútroštátne opatrenia na obmedzenie emisií uhlíka, ale je zrejmé, že je potrebné toto úsilie zvýšiť, najmä pokiaľ ide o tie najrozvinutejšie spomedzi nich. Tieto krajiny pochopiteľne zdôrazňujú, že nevyhnutnou podmienkou na zmierňujúce opatrenia z ich strany je dostupnosť finančných prostriedkov súvisiacich s uhlíkom od bohatých krajín, ako sa dohodlo v Bali. Pokiaľ však nebude existovať záväzok k takýmto opatreniam, rozvinutý svet nebude mať čo financovať.
Do konferencie v Kodani zostáva už menej než 80 kalendárnych dní. Po stretnutí v Bonne, ktoré sa konalo minulý mesiac, návrh dokumentu obsahuje okolo 250 strán: záplavu alternatívnych možností a les hranatých zátvoriek. Ak toto nevyriešime, riskujeme, že to bude najdlhší a najglobálnejší rozlúčkový list samovraha.
Zdá sa, že tento týždeň v New Yorku a Pittsburghu bude kľúčovým, aspoň tým, že odhalí, koľko sú svetoví lídri ochotní investovať do týchto rokovaní v snahe o úspešný výsledok. Voľba je jednoduchá: bez peňazí nebude žiadna dohoda. Ale bez opatrení nebudú žiadne peniaze!
Kodaň je zlomovou príležitosťou na spoločný posun k takému vývoju emisií, pri ktorom nárast teplôt v dôsledku globálneho otepľovania neprekročí 2 °C (3,6 °F). Boj o tento cieľ sa preto musí začať tento týždeň v New Yorku.
José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie