Súvislosti globálnej konjunktúry

V optimizme ekonómov, ktorí na konci roka vydávajú priaznivé prognózy vývoja svetovej ekonomiky, sa miešajú racionálne odhady s jednoduchou ľudskou vierou, že po niekoľkých chudobných rokoch to už jednoducho musí byť lepšie. Minuloročné východiskové podmienky predsa len boli lepšie ako tie z predchádzajúceho roka.
Nad prognózami sa nevznáša mrak strachu z ďalšej vojny, aj keď tá s Irakom sa ešte vôbec neskončila. Svet si už zvykol na ceny ropy okolo tridsiatich dolárov za barel. Aj burzy ladia do optimistického tónu. Predovšetkým americké hospodárstvo prekvapilo v poslednom štvrťroku rastom, ktorý svetovú ekonomiku vytiahol z prepadu.
Aj v budúcom roku by malo americké hospodárstvo rásť tempom pripomínajúcim ekonomický boom deväťdesiatych rokov. Aj indikátory hlavných priemyselne vyspelých krajín, ktoré zverejňuje Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, poukazujú na oživenie. Tak aký strach z roku 2004?
Strach možno nie, ale určitá skepsa je na mieste. Najsilnejšia ekonomika sa vymotáva z pasce recesie za výrazne horších podmienok ako v podobných prípadoch v minulosti.
Predovšetkým, konjunktúru v USA poháňali na záver roka masívne daňové úľavy a vojenské výdavky. Vplyv daňových úľav určite ešte potrvá, čo udrží na vysokej úrovni súkromnú spotrebu. Tá sa v USA podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu približne 68 percentami. Ale najneskôr v druhej polovici roka stratí tento motor konjunktúry na sile. Pretože sa rastová explózia z 3. štvrťroku roku 2003 neprejavila výraznejším nárastom pracovných príležitostí, očakáva sa skôr obmedzenie súkromnej spotreby, a tým aj dynamiky rastu hospodárstva.
Najväčším rizikom pre americkú konjunktúru je stále astronomický schodok platobnej bilancie zahraničného obchodu, ktorý už prekročil pol bilióna dolárov. Inak povedané, Američania trvalo spotrebúvajú viac tovaru a služieb, ako sami dokážu vyprodukovať.
To nie je novinka, ale v roku 2003 dosiahol schodok zhruba päť percent hrubého domáceho produktu USA. To je úroveň, ktorú podľa doterajších skúseností dlhodobo neznesie žiadne hospodárstvo.
Ekonómovia poznajú len jeden recept na nápravu. Devalváciu vlastnej meny v záujme zdraženia dovozu a podpory exportu. Za to sa však spravidla platí stratou dynamiky rastu hospodárstva, pretože devalvácia brzdí spotrebu a investície.
Napriek tomu optimisti, na prvom mieste šéf centrálnej banky Alan Greenspan, veria na odolnosť ekonomiky a jej schopnosti rekonvalescencie aj v nepriaznivých podmienkach. Podľa Greenspana budú v budúcom roku vychádzať z USA skôr pozitívne podnety.
Tlak schodku platobnej bilancie nie je zasa taký veľký, aby zabrzdil tempo rastu. Zatiaľ sa schodok darí financovať prílevom kapitálu, najmä z Ázie. Keď sa tento rok prvýkrát ukázalo, že investori majú sklon peniaze z USA skôr sťahovať, nepovažuje to Greenspan a tí, ktorí mu dôverujú, za signál zásadného zvratu.
Popri optimistických odhadoch rátajú pesimisti (alebo azda realisti?) aj s variantom "najhoršej možnej havárie". Tá je podľa nich mysliteľná ak nie na budúci rok, tak v nasledujúcich rokoch. Pokiaľ sa nepodarí deficit platobnej bilancie odbúrať usporiadane, môže sa zrútiť dolár, následne sa môžu zvýšiť dlhodobé úroky, to všetko sprevádzané prepadom do dlhodobejšej stagnácie.
Jednoducho, spoliehanie sa na to, že to budú len Spojené štáty, ktoré svojou hospodárskou silou potiahnu svetovú ekonomiku, má svoje medze. Aj preto sa prognostici v rozkývanom prostredí obzerajú po ďalších pevných bodoch.
Priťahuje ich hlavne Čína. Jej ekonomická sila neustále rastie. Nie je len najväčším prispievateľom k tvorbe svetového hrubého domáceho produktu, začína hrať vedúcu úlohu aj ako odberateľ tovaru a dlhodobo i priamych zahraničných investícií.
Japonsko už investuje v tzv. veľkej Číne (kontinentálna Čína, Hongkong, Taiwan) viac ako USA. Hospodársky rast je obrovský, nad deväť percent HDP. Ekonómovia z investičnej banky Goldman Sachs tvrdia, že dynamika Číny stojí na zdravších základoch ako rast v USA. Dôvodov pre pozitívne príklady, ktoré analytikov zvádzajú na zaradenie Číny po boku USA ako ďalšej lokomotívy svetového hospodárstva, je viac. Napriek tomu je lepšie s nadšením šetriť.
V každom prípade sú vyhliadky na konci tohto roku predsa len lepšie, ako boli tie, ktoré analytici predkladali vlani o tomto čase. Ale je dobré pripomenúť si, že analytici sa mýlia častejšie, ako je zdravé.