Pikora pre HN: Celé G20 je strata času

Summit G20 skončil pri sľuboch a menovú vojnu neodvrátil. Dalo sa to očakávať?
V záujme Číny, Japonska a USA je zachovať súčasný stav taký, ako je. Všetkým týmto ekonomikám vyhovuje stav, aký momentálne je. Môžu si diktovať podmienky, môžu rásť na úkor menších a slabších ekonomík. Boli by samy proti sebe. Budú preto pokračovať aj naďalej tak, ako to bolo v minulosti. Posun vidím v tom, že možno budú viac načúvať ostatným krajinám. Samotné stretnutia G20 sú však podľa môjho názoru zbytočné a nikam nevedú. Je to také divadlo pre svet a finančné trhy na to čakajú, či to ovplyvní kurzy. Zásadný dosah na ekonomiku to mať nebude.

Boli kurzy eura a dolára ovplyvnené zasadnutím G20?
Zatiaľ sa dolár oslabuje, ale  je príliš skoro tvrdiť prečo. Je obťažne povedať, či už na summit finančný trh reaguje. Ale aj keby reagoval, veľmi pochybujem, že to bude dlhšie ako na jeden alebo dva dni.

Na summite sa dohodli aj tzv. indikatívne vodidlá pre globálne nerovnováhy. USA navrhlo stanoviť limity pre schodky a prebytky bežných účtov platobných bilancií na úrovni štyroch percent. Návrh nebol schválený. Kritika sa zniesla najmä zo strany Nemecka.
Podľa mňa bolo bláznovstvo. Prečo stanovili práve 4 percentá, a nie 6 percent? Tieto indikátory nemám rád, pretože sú postavené na vode podobne ako maastrichtské kritéria na úrovni 3 percent. Nakoniec sa obchádzali a tieto indikátory, ktoré navrhli Spojené štáty, sú budované na podobnom princípe. Dlhodobo to nevidím ako pozitívne riešenie a bude sa to obchádzať. Budeme sa tváriť, že sa niečo vyriešilo, ale pokiaľ sa trhové sily neuvoľnia, stále sa nič nezmení. Príkladom je Čína s obrovskými prebytkami a, naopak, USA s hlbokým deficitom. Je to jedna zo snách, že sa niečo rieši.

Cesta k riešeniu nerovnováh sa zadala ministrom financií, ktorí  majú prediskutovať návrhy na začiatku budúceho roka. Posunie diskusiu o menovej vojne ďalej?
Určite nie. Sme v hlbokých zákopoch. Vlády sa budú tváriť, že budú chcieť niečo riešiť, nič viac. Veľkým krajinám to vyhovuje. Pokiaľ im to bude vyhovovať, nič sa s tým neurobí.

G20 sa dohodla na tom, že sa bude vyhýbať devalvácii meny s cieľom dosiahnuť konkurenčnú výhodu.
Zatiaľ sa nevie, ako to bude vynútiteľné. Podľa mňa je to presne ten typ dohody, ktorá je platná len na papieri. Nakoniec sa ukáže, že je potrebné devalvovať menu, aj napriek tomu, že sa podpíše čokoľvek. A k samotnému oslabovaniu meny môžu dôjsť aj tým, že štáty budú kvantitatívne uvoľňovať, ako to bolo v prípade Spojených štátov, ktorá naliala do ekonomiky 600 miliárd eur. To, že priamo nebudú intervenovať, neznamená, že to nebudú robiť iným spôsobom, a účinok bude rovnaký. Pre mňa to nie je riešenie. Celé zasadnutie G20 je pre mňa strata času a vyhodenie peniaze.

Ako by ste to riešili inač?
Globálne stretnutia nemajú dostatočne veľa síl a spoločných záujmov, aby skutočne riešili problémy a riadili svet. Som voči tomu krajne skeptický. Má však zmysel robiť zoskupenia na medzinárodnej báze, ktoré tak môžu ovplyvniť svetovú politiku. Napríklad NAFTA alebo Európska únia. Tie môžu riešiť problémy v menšej oblasti a ovplyvňovať tak svetovú ekonomiku.

Bude sa nerovnováha medzi Čínou a USA ešte prehlbovať? Je udržateľná?
Vidím to v tvare písmena „U“. Táto nerovnováha sa bude ešte rozširovať a neskôr dôjde k zásadnému zvratu a začne sa vracať do rovnováhy.

Aký bude zásadný moment zvratu?
Všetko bude spojené s jüanom. Čína sama pochopí, že pre ňu je dobré mať voľne pohyblivú menu a nebude závislá od toho, ako sa vyvíja americký dolár. To zabezpečí, aby sa skutočne stala svetovou veľmocou a ekonomikou číslo jeden. Bude mať potenciál vytlačiť dolár ako rezervnú menu, a to bude vízia, ktorú bude Čínu dlhodobo lákať. Ale nebude to otázka tohto alebo budúceho roka. Možno o päť alebo desať rokov. Dôjde k preklopeniu, uvoľní menu a stane sa atraktívnou a nebude závislá od Ameriky. Čo bude veľký problém pre USA, pretože budú mať problém predať štátne dlhopisy, ktoré teraz skupuje Čína. Výrazne to oslabí Spojené štáty a ekonomiku a posilní Čínu, čo aj v konečnom dôsledku chce.