Ak predseda vlády na základe zrejme nedávno získaných dokumentov o finančných transakciách SDKÚ z rokov 2004 - 2005 nadobudol podozrenie "z používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusu legalizovať tieto fondy, teda prania špinavých peňazí", nemusí sedieť celkom mimo misy - napokon takéto podozrenie publikovali v roku 2004 všetky slovenské médiá a nedostatočné vysvetlenie tejto kauzy (predaja budovy SDKÚ-DS na Medenej ulici v Bratislave a splatenia vyše 20-miliónového dlhu) o. i. pomohlo tomu, že do druhého kola prezidentských volieb v roku 2004 sa nedostal nominant SDKÚ-DS Eduard Kukan.
Otázne je, či sa s týmto podozrením nemal premiér obrátiť aj na orgány činné v trestnom konaní, lebo hoci legalizácia príjmu z trestnej činnosti (§ 233 Trestného zákona) je trestný čin, podobnou sadzbou sa trestá aj ten, "kto neoznámi alebo neohlási, napriek tomu, že taká povinnosť mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, a) skutočnosti nasvedčujúce to, že iný spáchal trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, alebo b) neobvyklú obchodnú operáciu" (§ 234 TZ). Je však možné, že prinajmenej piatkovú tlačovku predsedu vlády pochopí generálny prokurátor ako podnet, inak by zrejme mal Fica stíhať (pretože prvé podozrenia signalizoval premiér už vlani v júni).
Pochybnosti o čistote financovania politických strán na Slovensku nemajú zrejme len malé deti - aj to nie všetky, lebo napríklad už šesťročná dcéra kamarátky Ondreja Dostála vie, že dane sú, "keď nám Fico berie peniaze a dáva ich svojim kamarátom". Piatková tlačovka Roberta Fica však potvrdila aj iné dôležité skutočnosti - premiér zrejme disponuje aj inými závažnými informáciami o trestnej či pochybnej činnosti opozičných strán a zatiaľ je pri ich zverejnení zdržanlivý. No nie preto, že by mu chýbali dôkazy, lebo zrejme vie napríklad aj to, "kde bol zničený server pri Veriteľovi, keď sa 16. júna 2006 po voľbách stretla vláda a likvidovala spoločnosť Veriteľ, ktorá nakladala s miliardami korún". Premiér totiž vysielal signál opozičným stranám, že ak budú pokračovať vo svojich praktikách pri osočovaní vlády, "budeme pokračovať aj my". Lapidárne povedané - ak budú opozičné strany pokračovať v odhaľovaní škandálov súčasnej vlády (viac pozri napríklad na www.ukradli.sk), tak bude predseda vlády pokračovať vo zverejňovaní dôkazov o škandáloch predchádzajúcich Dzurindových vlád. Čím sa z jedného uhla pohľadu jednoducho vraciame k Trestnému zákonu, možno k už spomínanému § 234, alebo napríklad k ohováraniu (§ 373). Druhý uhol naznačuje, že premiér, právnik, vlastne ponúka opozícii kšeft - keď nebudete hovoriť o našich svinstvách, ani my nebudeme o tých vašich. Čo je podľa môjho osobného úsudku pokus o vydieranie.
A už úplne inak povedané - s inými lídrami opozície by z premiéra perie lietalo každý deň. Takto si tanečným krokom neohrozene hopká k júnovým voľbám.
Róbert Kotian