Úvery
Pri pohľade na bankový sektor a jeho štatistiky som do úvahy bral obdobie január 2004 až september 2009. Na strane úverov a vkladov som bankový sektor navyše segmentoval na korporátne a retailové produkty. Vzhľadom na celkový objem biznisu som zanedbal úvery a vklady finančných inštitúcií, neziskových organizácií a verejnej správy.
V prvom rade som sa pozrel na výšku úrokových sadzieb z nových úverov poskytnutých domácnostiam a podnikom. Referenčnou úrokovou sadzbou bola ročná percentuálna miera nákladov úverov poskytnutých domácnostiam na bývanie a úvery poskytnuté podnikom do 1 mil EUR so splatnosťou nad 5 rokov.
Výšku úrokových sadzieb na úvery domácnostiam a podnikom som navyše vážil ich priemerným zastúpením v bilancii bankového sektora. V období rokov 2004-2009 mali úvery domácnostiam priemerný podiel 36% a úvery podnikom 64%. Podiel úverov domácnostiam sa v priebehu daného obdobia zvyšoval na úkor podielu úverov podnikom, tento dynamický element som premenil na statický tým, že som do úvahy bral priemerný podiel jednotlivých typov úverov za celé obdobie.
Ďalej som vychádzal z predpokladu, že banka má na strane aktív úvery s oveľa dlhšou duráciou, ako má vklady na strane pasív. Banka si zabezpečuje riziko rastu úrokových sadzieb prostredníctvom IRS kontraktov. Ak banka inkasuje za úvery poskytnuté podnikov a domácnostiam viac, ako je jej náklad na zabezpečenie proti rastu úrokových sadzieb, vytvára zisk.
Pre zjednodušenie modelu považujem za referenčnú sadzbu 5 ročné IRS, pričom marža je roydielom medzi sadzbou 5 ročného IRS a váženým priemerom úrokových sadzieb z úverov. Vývoj obchodnej marže na úveroch je znázornený na grafe.
Ako vidieť z grafu vývoja marže z úverov, jej celková výška sa dlhodobo pohybovala v pásme 2%-4%. Trend nárastu obchodnej marže sa zmenil až v závere roka 2008, čo bolo ovplyvnené najmä výškou úrokových sadzieb na úvery podnikom. Ich priemerná sadzba dosiahla v januári až 8,99%. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov na úvery domácnostiam sa dlhodobo pohybuje na úrovni priemerných 8,9%.
Vklady
Na strane vkladov som tiež vychádzal z rozdelenia trhu na vklady podnikov a domácností. Vychádzal som preto z výšky úrokových sadzieb z nových vkladov domácností a podnikov. Referenčnou úrokovou sadzbou boli priemerné úrokové vklady obyvateľstva a domácností s viazanosťou na 1-2 roky a ročná viazanosť vkladov podnikov.
Výšku úrokových sadzieb na vklady domácností a podnikov som taktiež vážil ich priemerným zastúpením v bilancii bankového sektora. V období rokov 2004-2009 mali vklady domácností priemerný podiel 49% a vklady podnikov 51%.
Podiel vkladov domácností sa v priebehu daného obdobia zvyšoval na úkor podielu vkladov podnikom, čo však súvisí najmä s prechodom na euro, keď podiel vkladov domácností na celkových vkladoch dosiahol 57%. Predpokladám tiež efektívne riadenie úrokovej politiky bánk, najmä však vkladov bez výpovednej lehoty resp s krátkou výpovednou lehotou.
K sume týchto vkladov sa banky správajú ako k peniazom so splatnosťou od 6-12 masiacov. Z tohto dôvodu považujem za referenčnú úrokovú sadzbu 6 mesačný BRIBOR/EURIBOR. Ak banka inkasuje za medzibankový vklad viac ako zaplatí za primárne zdroje, vytvára zisk.
Obchodná marža banky je tak rozdielom medzi 6mesačným BRIBOR/EURIBOR a váženým priemerom úrokových sadzieb z vkladov. Vývoj obchodnej marže na vkladoch je znázornený na grafe.
Vývoj marže z vkladových produktov bánk bol dlhodobo od 0,50%-1,50%, kritický vývoj v bankovom sektore vo svete a riziko nákazy však motivovalo banky na Slovensku zmeniť svoje obchodné stratégie. Je pre ne totiž jednoduchšie a lacnejšie znášať náklady primárnych zdrojov ako platiť rizikovú prirážku na medzibankovom trhu.
Marža slovenských bánk na strane vkladov sa tak dostala do negatívneho teritória, teda banky netvoria zisk, ale stratu.
Záver
Vývoj úrokových sadzieb z nových vkladov a úverov v porovnaní s trhovými sadzbami naznačuje dlhodobo pozitívnu obchodnú maržu slovenských bánk. Napriek skutočnosti, že základné úrokové sadzby v ekonomike dlhodobo klesali, banky výšku svojej obchodnej marže dokázali udržať na takmer nezmenenej úrovni.
Redukcia úrokových sadzieb v ekonomike neprispela k výraznejšiemu zlacneniu úverov, úrokové sadzby z vkladov však klesali výraznejšie. Bez ohľadu na vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu si tak slovenské banky dokázali udržiavať svoju úrokovú maržu.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |