Prorastový príspevok automatického stabilizátora uvoľnenej rozpočtovej politiky nie je dôsledkom mimoriadnych opatrení, ale čerpania rozpočtových výdavkov podľa pôvodného plánu z čias rastu.
Kým na Slovensku priniesol druhý štvrťrok pozitívne prekvapenie prognóz rastu, vo viacerých krajinách regiónu (v Česku, Maďarsku, Rumunsku) realita druhého štvrťroka zaostala za očakávaniami. Aj z tohto pohľadu možno druhý tohtoročný výsledok slovenského HDP hodnotiť na pohľad ako dobrú správu.
Podrobné zloženie štruktúry rastu za však varuje pred niektorými vplyvmi, ktoré možno označiť za jednorazové, také, o ktorých trvácnosti možno pochybovať, respektíve majú čisto štatistický pozitívny vplyv na výpočet výkonnosti hospodárstva podľa HDP. K zmierneniu medziročného reálneho poklesu (na -5,3 %) prispel medziročný rast konečnej spotreby domácností (o 0,7 %), ktorý ovplyvnili šrotovným urýchlené nákupy nových vozidiel, pozitívne pôsobila aj medziročne vyššia konečná spotreba verejnej správy (o 5,9 %), ale aj štatistický vplyv zlepšenia čistého exportu, ktorý neprinieslo tak zásadné oživenie vývozu, ale ešte výraznejší prepad dovozov.
Za očakávaným medziročným reálnym rastom konečnej spotreby verejnej správy (za prvý polrok o 3,7 %) treba viac než protikrízové balíčky (financované úsporami v existujúcom rozpočte) hľadať pokračovanie čerpania výdavkov štátneho rozpočtu podľa pôvodného plánu, zostaveného ešte na jeseň 2008 pred dosahom najprekvapivejších fáz európskej recesie a predpokladajúceho rast rozpočtových príjmov. Novoročný prepad hospodárskej aktivity spôsobil v tomto roku výpadok príjmov (ku koncu augusta o 10,4 % oproti rovnakému obdobiu vlani).
Výsledné výrazné zvýšenie tohtoročného deficitu štátneho rozpočtu je napriek mimoriadnym vplyvom, ktoré ho spôsobili, neudržateľné. Nielen pre záväzky člena eurozóny, ale aj pre stále rozšírenú rizikovú prirážku za nové pôžičky, ako aj hrozbu, ktoré súčasné tempo zadlžovania predstavuje pre slovenský rating. Preto neodvratná potreba konsolidácie verejných financií znamená, že pozitívny príspevok uvoľnenej rozpočtovej politiky, učebnicový automatický stabilizátor, možno považovať za netrvácny. Najneskôr v budúcom roku s ním nemožno rátať, keďže aj po bode stabilizácie možno dúfať prinajlepšom s len miernym a postupným oživením hospodárskej aktivity. Rozpočtová konsolidácia si skôr či neskôr vyžiada aj utiahnutie výdavkových oprát.
V prvom polroku zodpovedala konečná spotreba verejnej správy 16,8 % HDP, kým vývoz tovarov a služieb 83,7 % HDP. Alfou a omegou pre hospodárske oživenie bude nielen vývoj na našich vývozných odbytištiach, ale ešte skôr to, do akej miery dokážu slovenské závody využiť naše konkurenčné výhody, posilnené aj prijatím eura.
Pre slovenské hospodárstvo, najmä zamestnanosť, je na ceste z údolia recesie kľúčové nielen oživenie externého dopytu po našich vývozoch, no najmä udržanie a posilnenie našej konkurencieschopnosti. Štatisticky je síce príspevok uvoľnenia rozpočtovej disciplíny k rastu HDP pozitívny, jeho priamy vplyv na zvýšenie zamestnanosti v súkromnom sektore, ktorý je dominantným zamestnávateľom na Slovensku, možno označiť za minimálny.
Ako sme sa presvedčili v tomto roku, vývoj daňových príjmov je previazaný s výkonnosťou hospodárstva.
Napriek nádejam na črtajúcu sa stabilizáciu je v horizonte najbližších rokov najpravdepodobnejšie, že tempá opätovného ekonomického rastu nebudú ani zďaleka také vysoké ako v nedávnej minulosti. To znamená, že v ďalších rokoch nemožno očakávať také výrazné opätovné zvýšenie rozpočtových príjmov ako v predošlých troch rekordných rokoch. Prakticky to znamená, že si budeme musieť zvyknúť na úroveň približne súčasných oslabených rozpočtových príjmov. Pokiaľ sa podobne ako v Maďarsku nepristúpi k zvýšeniu nepriamych daní (DPH a spotrebných daní), znamená to, že rozpočtové opatrenia na strane výdavkov (škrty) sú len otázkou času, pretože súčasná úroveň zvýšeného deficitu nie je udržateľná.
V súvislosti s cenou zhoršenia rozpočtovej disciplíny netreba zabúdať okrem priamych nákladov na nepriame náklady. Medzi priame náklady možno počítať zvýšenie verejného dlhu, ktorý sa z vlaňajších premiantskych 28 % HDP v týchto dvoch rokoch povážlivo rýchlo priblíži k úrovni 39 % HDP, priemeru krajín s porovnateľným ratingom. Keďže bez ochoty na radikálne opatrenia má súčasný nepriaznivý trend vývoja verejných financií dosť zotrvačný charakter, stupňuje sa riziko, že bez konsolidačných opatrení na zvrátenie aktuálneho vývoja môže byť ohrozený náš rating. Priamo sa to dotkne nielen ceny za pôžičky vláde, ale aj súkromnému sektoru, pre ktoré je úročenie platené vládou "bezrizikovým" východiskovým porovnaním.
Na strane nepriamych nákladov tak okrem sťaženia podmienok pre súkromných investorov, ich potenciálne zneistenie vyhliadkami zhoršujúceho sa ratingu možno zahrnúť aj potenciálne riziko zvyšovania daní. Ak by sa týkalo zmeny priamych daní, môže sa dotknúť našej konkurencieschopnosti, nielen pri súťaži o pracovné miesta prinesené novými investormi, ale aj pri snahe o udržanie pracovných miest už etablovaných investorov, ktorí by sa mohli rozhodnúť znížiť využitie svojich kapacít na Slovensku.
Keďže aj v druhom štvrťroku slovenský priemysel čelil medziročne výrazne slabšiemu externému dopytu, je zhoršenie produktivity varovaním pred pokračujúcim tlakom na optimalizáciu nákladov, vrátane zamestnanosti. Domáci dopyt, ktorého pokračujúci reálny medziročný pokles v druhom štvrťroku (-5,9 %) ovplyvnili najmä nižšie investície, tak bude aj v nasledujúcich štvrťrokoch šliapať do kopca zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce, vrátane s najväčšou pravdepodobnosťou aj ďalšieho poklesu zamestnanosti.
Aj slovenské hospodárstvo tak po novoročnom zosune hospodárskej aktivity ešte v údolí zlých časov čaká slovami prezidenta ECB Jean-Claude Tricheta "hrboľatý terén". Netrvácny mierny príspevok automatického stabilizátora uvoľnenej rozpočtovej politiky nedokáže v tak malej a otvorenej ekonomike zásadne zvrátiť smerovanie hospodárstva. To závisí od vývoja externého dopytu, pre ktorý je kľúčové udržanie a posilnenie slovenskej konkurencieschopnosti. Udržanie zdravia verejných financií a konkurencieschopného prostredia pre podnikanie a investície sú kľúčovými protikrízovými opatreniami, ktoré sú v slovenských rukách počas stále komplikovanej fázy európskeho hospodárskeho cyklu.
Vladimír Vaňo, VOLKSBANK Slovensko, a. s.