Rast Číny a Indie v súčasnosti významne poznačil globálnu ekonomickú scénu. Hoci rozdielne cesty týchto dvoch ľudnatých ázijských národov boli starostlivo opísané, v diskusiách o globálnych ekonomických otázkach od medzinárodného obchodu až po klimatické zmeny existuje všeobecná tendencia hádzať obe krajiny do jedného vreca.
Istým spôsobom je to prirodzené. Čína a India sú jediné dve krajiny s viac ako miliardou obyvateľov. Obe sa nachádzajú v Ázii. Obe sa v priebehu posledných troch dekád otvorili medzinárodnému obchodu a kapitálovým tokom. Obe preukázali od roku 1980 udržateľný a závideniahodný ekonomický rast.
Napriek zdanlivému dojmu, čoraz viac sa medzi nimi ukazujú rozdielnosti a prekážky lepšieho pochopenia výziev, kladených ich ekonomickej expanzii svetovým ekonomických poriadkom.
Čína a India sú dnes na rozdielnej úrovni rozvoja. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia mali obe krajiny približne podobnú úroveň príjmov. Avšak ich neskoršie rastové trajektórie situáciu materiálne zmenili. Priemerný 4-percentný ročný rast HDP Indie na jedného obyvateľa od roku 1980 je chvályhodný a obyvateľom priniesol značné benefity. Samozrejme, v porovnaní s čínskym pôsobivým ročným rastom HDP oscilujúcim okolo 8 percent na obyvateľa môže India len blednúť závisťou. Odrazilo sa to aj na životnej úrovni a krajina sa stala ekonomickou veľmocou. Priemerné príjmy v Číne dosiahli dvaapolkrát vyššiu úroveň ako v Indii a v medzinárodnom porovnaní parity kúpnej sily sú dvakrát vyššie.
Azda ešte dôležitejší je odhad MMF, týkajúci sa proporcií ľudí, nachádzajúcich sa v extrémnej chudobe – definovaný životným minimom 1,25 dolára na deň. Kým v Číne sem v roku 2005 spadalo 16 percent, v Indii to bolo až 40 percent. Pri posudzovaní úrovne chudoby 2 doláre na deň by do tejto kategórie bolo v Indii zaradených až tri štvrtiny obyvateľov, zatiaľ čo v Číne 36 percent. Podobné rozdiely sú aj pri iných súvzťažnostiach posudzovania chudoby. Napríklad viac ako 40 percent detí do piatich rokov v Indii je podvyživených, zatiaľ čo v Číne je to 7 percent. Skrátka, Čína už nie je chudobnou krajinou, kým India s týmto fenoménom ešte stále zápasí.
- Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma krajinami je v oveľa väčšom vplyve Číny na globálnu ekonomiku, a to najmä v poslednej dekáde. Má to dva dôvody, a to:
- Čínska oveľa agresívnejšia stratégia industrializácie, uskutočňovanej prostredníctvom exportov a zahraničnými investíciami, ako aj mimoriadnym tempom čínskeho rastu. V období rokov 2000 – 2007 dosiahol export čínskych tovarov štvornásobok. V hodnotovom vyjadrení to predstavovalo takmer 9-percentný podiel na svetovom exporte, kým podiel exportu Indie je na úrovni 0,7 – 1 percento. Nárast hodnoty čínskych exportov počas siedmich rokov bol takmer sedemnásobok celkových exportov Indie v roku 2007.
- Napriek rýchlemu rastu exportov indických služieb, založených na informačných technológiách od roku 1995, v roku 2007 celkový export čínskych služieb prekonal indický o 40 percent.
V roku 2007 čínske devízové rezervy v sume 1,5 bilióna dolárov boli šesťnásobkom indických a čínsky prebytok na bežnom účte 370 miliárd dolárov ostro kontrastoval s indickým miernym deficitom. V priebehu väčšiny rokov tejto dekády priame zahraničné investičné toky do Číny boli 8- až 12-násobne vyššie ako do Indie, hoci tieto po roku 2005 tiež mnohonásobne poskočili.
Ak by si Čína a India naďalej udržali doterajšie tempo rastu, obe by mohli, podľa parity kúpnej sily, okolo rokov 2025 – 2030 vytvoriť spolu s USA triumvirát najväčších svetových ekonomík.