História ukazuje, že kurzy mien sa dokážu výrazne posunúť jedným, či druhým smerom. Podobnú situáciu zažilo v nedávnom období aj Slovensko. Pred prijatím eura bola jedným z povestných eldorád, „zlatých baní" pre devízových obchodníkov, aj slovenská koruna. Kým maďarský forint či poľský zlotý strácali, ukotvenie koruny na euro pri pevnom kurze predstavovali pod vplyvom regionálnych nálad zaujímavú investičnú príležitosť vďaka odchýleniu kurzu.
Región strednej a východnej Európy je investične zaujímavé teritórium z hľadiska krátkodobej a strednodobej perspektívy, čo potvrdilo na prelome rokov viacero prognóz medzinárodných inštitúcií. Dôvodom je najmä priaznivý ekonomický výhľad v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sú štruktúrou ekonomiky nastavené tak, že dokážu pomerne rýchlo čerpať z rastúceho dopytu v zahraničí.
Poľsko si napríklad udržalo rastovú trajektóriu svojho hospodárstva aj napriek tomu, že rok 2009 bol pre ostatné krajiny Európy národohospodárskou katastrofou. Dôvodov je viacero, od stabilného a širokého domáceho dopytu až po flexibilný kurz zlotého, ktorý svojim poklesom udržal cenovú konkurencieschopnosť poľského exportu. To, že Poľsko bolo hviezdou hospodárskej výkonnosti v roku 2009, mu na prelome rokov dáva istý punc výnimočnosti. Nie nadarmo.
Menová politika NBP
Zloženie bankovej rady poľskej centrálnej banky prechádza na začiatku roka 2010 významnými zmenami. S výnimkou guvernéra centrálnej banky Slawomira Skrzypeka sa vymení v priebehu prvého kvartálu jej všetkých ostatných členov. Nové zloženie menovopolitického orgánu NBP však nepredstavuje hrozbu zmeny kontunuity menovej politiky.
Naopak, ako starí, tak i noví členovia bankovej rady naznačili, že hospodársky rast v Poľsku bude pokračovať i pri silnejšom kurze zlotého. To, že očakávania silnejšieho kurzu nebudú predstavovať hrozbu pre pokračujúci hospodársky rast, naznačili už v novembri 2009 a súčasný vývoj to potvrdzuje.
Jasné strednodobé ciele
Poľsko je jednou z krajín, kde pretrváva trvalý záujem o čo najskoršie zavedenie eura. Napriek tomu, že vláda avizovala stanovenie termínu zavedenia eura, resp. vstupu do mechanizmu výmenných kurzov ERM II už v roku 2009, aj naďalej sa drží stanoveného cieľa.
Krízou zmietané rozpočtové hospodárenie verejných financií by Poľsku umožnili skoršie naplnenie tohoto cieľa len s poriadnou dávkou masochizmu. Navyše stanovenie 15-percentných mantinelov pre značne oslabený kurz zlotého by komunikačne pre poľskú vládu nebola jednoduchá úloha. Veď len v lete 2008 bol kurz zlotého voči euru v pomere 3,18 EUR/PLN, pričom vo februári 2009 klesol až na 4,93 EUR/PLN.
Pre Poliakov by bolo výhodnejšie fixovať kurz na silnejších úrovniach, čím by si podobne ako my v roku 2008 zabezpečili relatívne silnejšiu menu v porovnaní s okolím. Cieľ zavedenia eura je však rok 2015.
Privatizácia
V nadväznosti na stanovenie cieľa zaviesť euro v roku 2015 bude pre Poľsko dôležité udržateľným spôsobom plniť Maastrichtské kritériá. To znamená nielen zredukovať deficit verejných financií na 3% HDP z úrovne 7,2% HDP v roku 2009, ale zároveň udržať výšku verejného dlhu pod hranicou 60% HDP.
Udržateľnosť verejných financií je definovaná plánom poľskej vlády na redukciu výdavkov a to v podobe výdavkovej kotvy, ktorá bude výšku výdavkom limitovať infláciou plus 1%. Takáto forma ukotvenia výdavkov bude po naplnení cieľa 3% HDP nahradená rastom výdavkov na úrovni 5 ročného priemeru.
Čo sa týka dlhu, ktorý sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 52% HDP, ale každoročným deficitom verejných financií sa zvyšuje, plnenie bude obtiažnejšie. Do konca roka 2010 dlh stúpne na 55% HDP, čo znamená legislatívne obmedzenie výdavkov a s cieľom udržateľne plniť dlhové kritérium prostredníctvom privatizácie.
Na predaj bude tento rok časť štátneho podielu v medených baniach, energetických, či petrolejárskych spoločnostiach. V čase zavedenia eura v roku 1999 síce vo výške dlhu platili výnimky aj pre krajiny, ktoré tento limit výrazne prekračovali, no postupne ho znižovali.
Trend rastu dlhu však nabral u niektorých členov eurozóny kontúry míľových krokov (Grécko, Írsko), s čím v prípade nových členov euroklubu bude tažké počítať. V hre je totiž kredibilita eurozóny ako celku, preto budú nové pravidlá platiť bez výhrad.
Poľsko čakajú v roku 2010 prezidentské voľby, parlamentné prídu na rad o rok neskôr. Krajina je jasne nasmerovaná na zakotvenie v prístave eurozóny a je pravdepodobné, že s liberálnou vládou podriadi naplneniu tohto cieľa všetky nástroje hospodárskej politiky. Výsledkom bude priaznivé prostredie na investície, nielen tie, pri ktorých ide primárne o kurzový zisk.
| Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |