Washington si totiž zrazu všimol rozhorčenie verejnosti z hospodárskej politiky, ktorá zachránila veľké banky, ale nedokázala vytvoriť pracovné miesta. A pán Bernanke sa stal jej symbolom.
Aký je môj postoj? Hlboko pána Bernankeho obdivujem ako ekonóma aj za jeho reakciu na finančnú krízu. (Aby som vyložil karty na stôl: ako nastúpil na Fed, viedol Bernanke katedru ekonómie na Princetonskej univerzite a ponúkol mi miesto, ktoré tam zastávam dodnes) Jeho kritici však majú silné argumenty. V konečnom súčte som teda za jeho potvrdenie vo funkcii, ale len preto, že po jeho prípadnom odchode by sa politika Fedu nezlepšila, ale zhoršila.
Z hlavného prúdu do mainstreamu
Pán Bernanke je prvotriedny výskumný ekonóm. A od jari 2008 do jari 2009 sa jeho akademické vedomosti a politická úloha dokonale dopĺňali, keď pomocou agresívnej a neortodoxnej taktiky odvrátil opakovaniu veľkej hospodárskej krízy. To však, bohužiaľ, nie je úplný obrázok. Pred vypuknutím krízy bol konvenčným úradníkom hlavného prúdu, ktorý sa podieľal na sebauspokojivom stanovisku Fedu. Ešte horšie je, že po skončení akútnej fázy krízy upadol do toho mainstreamu späť. Fed sa už opäť chová nebezpečne samoľúbo.
Zoberme si dve témy - finančnú reformu a nezamestnanosť. Vlani v júli sa Bernanke vyslovil proti kľúčovému reformnému návrhu: zriadenie novej agentúry na finančnú ochranu spotrebiteľa. Naliehal na Kongres, aby zachoval súčasný stav, v ktorom je za ochranu spotrebiteľov pred nefér finančnými praktikami zodpovedný Fed. Lenže to je práve to: keď sa v predvečer krízy prudko rozmohli finančné neprávosti, nerobil Fed nič. A potom je tu nezamestnanosť. Ekonomika sa možno nezrútila, ale je v príšernom stave a počet uchádzačov o zamestnanie šesťnásobne prevyšuje voľné miesta. Keď Bernanke v decembri predpovedal, že nezamestnanosť klesne, pripustil, že "pomalšie, než by sa nám páčilo". Čo teda navrhuje robiť pre vytváranie pracovných miest? Nič.
Pán Bernanke ničím nenaznačil, že cíti potrebu prijať politiku, ktorá by mohla zraziť nezamestnanosť rýchlejšie. Je drsné, ale pravdivé vyhlásiť, že sa správa, akoby boli záchranou veľkých bánk úlohy splnené.
Mám pocit, že pán Bernanke - rovnako ako mnoho ľudí, ktorí úzko spolupracujú s finančným sektorom - začal vidieť svet očami bankárov.
Keď sa z nezdaru robí úspech
Prečo teda vzhľadom k tomu všetkému Bernankeho nezavrhovať? Existujú predsa iní ľudia s dostatočnou intelektuálnou výbavou a politickým čuchom, aby mohli jeho úlohu prevziať: medzi možnými kandidátmi figurujú napríklad môj kolega z Princetone a bývalý viceprezident Fedu Alan Blinder alebo šéfka sanfranciského Fedu Janet Yellenová. Lenže akákoľvek vhodná alternatíva na túto pozíciu by v Senáte čelila urputnej šarvátke. A voľba zlej alternatívy by mala pre ekonomiku vskutku strašné následky.
Nie je to práve oslnivé odporúčanie, ale lepšie ponúknuť nemôžem. Ak bude pán Bernanke opätovne zvolený, musí si on aj jeho kolegovia uvedomiť, že to, čo považujú za politický úspech, je v skutočnosti politický neúspech. Vyhli sme sa opakovaniu veľkej hospodárskej krízy, ale čelíme masovej nezamestnanosti, ktorá poškodí životy miliónov Američanov na mnoho rokov dopredu.
Paul Krugman nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu ihned.cz |