Akciová akadémia: Nájdite podhodnotené akcie

Úzko súvisí s výstupmi fundamentálnej analýzy, ktorá sa snaží nájsť zodpovedajúcu, správnu cenu akcie - jej tzv. vnútornú hodnotu. Táto investičná metóda (tzv. value investing) bola predstavená už v 30. rokoch minulého storočia profesormi financií na americkej Columbia University Benjaminom Grahamom a Davidom Doddom.

Investori hľadajúci podhodnotené akcie si všímajú spoločnosti so zdravými fundamentmi, t.j. ziskovosťou, dividendovou politikou, cash-flow ai., ktorých akcie sú na trhu z nejakého dôvodu zle ocenené a majú tak potenciál rásť. Ide o klasickú metódu investovania v pravom slova zmysle - hojne ju využívajú investori, ktorí si de facto kupujú vlastnícky podiel vo firme, ktorej veria. Nejde o špekulantov alebo o denných obchodníkov, ktorým skôr ako o hodnotu ide o zisk z krátkodobých výkyvov na trhoch. Takáto investícia je z povahy dlhodobejšia, investori nehľadia na externé faktory, ako je volatilita, denné fluktuácie ceny akcie.

Základným predpokladom pre investovanie do hodnoty je, že trhy nie sú vo svojom fungovaní efektívne; hypotéza efektívnych trhov neplatí - trhy teda neodrážajú všetky relevantné informácie, a preto sa môžu objavovať podhodnotené alebo nadhodnotené akcie. Ak veríte v efektívnosť trhov, nehľadajte podhodnotené akcie - nenájdete ich.

Investori hľadajúci hodnotu tiež nesúhlasia s tým, že by vysoká beta (miera rizika v zmysle nadmernej volatility - výkyvov cien akcie) znamenala, že je investícia nejako nadpriemerne riziková. Ak bude vnútorná hodnota akcie napríklad 100 eur a trhový kurz 80 eur, potom takýto investor vidí jasný rastový potenciál. Ak poklesne potom akcia až na 70 eur, čo zvyšuje jeho betu, znamená to pre investora hľadajúceho hodnotu ďalšie ubezpečenie o správnosti jeho investície (pretože akcia má teraz ešte väčší potenciál rastu k hladine 100 eur) bez ohľadu na zvýšené riziko. Ak ste presvedčený o tom, že je akcia podhodnotená, potom každý jej pokles pre vás znamená ešte lepšiu príležitosť k jej nákupu, riziko merané volatilitou vás proste nezaujíma.

Podhodnotené akcie sa môžu vyskytovať na akýchkoľvek burzách a môžu byť v rôznych sektoroch. Často je možné nájsť v odvetviach, ktoré v poslednom čase zažili premrštenú negatívnu reakciu na trhu. Môže tiež ísť o akcie, ktoré poklesli na minimálne hodnoty bez toho, aby k tomu boli zjavné dôvody. Aké fundamentálne indikátory je dobré využívať, ak chcete vybrať potenciálne podhodnotené akcie?

• Trhová cena akcie nepresahuje 2/3 jej vnútornej hodnoty
• Pomer P/E (t.j. pomer cena akcie/zisk na akciu) spoločnosti je čo najmenší, napríklad vyberte 10% akcií s najnižším P/E
• Pomer PEG (P/E vydelenej očakávanou mierou medziročného rastu zisku) by mal byť nižší ako 1
• Cena akcie by nemala byť vyššia ako účtovná hodnota hmotných aktív spoločnosti na akciu
• Pomer dlhu k majetku by mal byť menší ako 1 (spoločnosť nesmie byť predlžená)
• Hodnota obežného majetku by mala byť na 2násobku obežných záväzkov
• Dividendový výnos by mal byť aspoň na 2/3 výnosov zo štátnych dlhopisov
• Ročný rast zisku za posledných 10 rokov by mal byť minimálne 7%

Spoliehať sa iba na tieto indikátory je však scestné. Nízka hodnota P/E síce môže indikovať podhodnotenú akciu, ale aj nemusí. Pomer P/E je potrebné vztiahnuť k priemernému P/E v sektore, kde je spoločnosť aktívna. Napríklad, ak je P/E danej akcie na úrovni 9 a priemerná hodnota P/E v sektore 12, potom môžeme zahrnúť akciu do užšieho výberu kandidátov na podhodnotené akcie, ale stále si nemôžeme byť istí, že je akcia určite podhodnotená. Dôležité je potom aj porovnanie P/E jednotlivých spoločností v rámci rovnakého sektora. (Ďalší prístup sa zameriava na druhú zložku pomeru P/E, a tou je menovateľ E alebo zisk na akciu. Ak vydelíme P/E mierou očakávaného medziročného rastu zisku, získame pomer PEG. PEG tak meria ako lacná je akcia so zreteľom na očakávaný rast zisku. Hodnota PEG pod úrovňou 1 tak môže naznačiť, že akcia je podhodnotená.)

Net-net metóda hľadania podhodnotených akcií zase využíva pomer medzi cenou akcie a obežným majetkom pripadajúcim na jednu akciu. Podľa tejto metódy je akcia podhodnotená, ak je jej kurz na úrovni 2/3 obežného majetku. V cene akcie totiž nie je započítaný dlhodobý majetok a nehmotný majetok, ktorých hodnotu investor získa kúpou takto podhodnotenej akcie. Bohužiaľ, net-net metódu možno len zriedka použiť, pretože takto podhodnotených akcií je minimum.

Ak ste dlhodobý investor a hľadáte podhodnotené akcie pomocou kalkulácie vnútornej hodnoty vs. aktuálna trhová cena akcie, dbajte tiež na to, aby ste vybrali dostatočne podhodnotenú akciu. Ak je napríklad kurz akcie 100 Eur a vypočítate vnútornú hodnotu na 102 Eur, potom je pomerne zavádzajúce označiť túto akciu za podhodnotenú vzhľadom na pomerne malý rozdiel medzi trhovou a fundamentálnou cenou. Stanovte si presné percento rastového potenciálu (rozdielu medzi trhovou a vnútornou hodnotou, napríklad 15%), ktoré musia splniť akcie, ktoré označíte za podhodnotené a vhodné na investíciu.

Ukážkové portfólio akcií investora hľadajúceho hodnotu môže vyzerať napríklad takto: