Narozdiel od predchádzajúcej stratégie v tom však zjavne nenachádza také potešenie, z čoho sa dá ľahko odvodiť, že to dlho nevydrží. Rozhodne nie tak dlho ako rozdávať peniaze na všetky strany. Výsledok je totiž podobný - štátna kasa je prázdna. A naviac je to nuda.
Vzniká uzavretý kruh
Krajinu zatiaľ držia nad vodou priame finančné injekcie zo záchranného balíka eurozóny. Sama však zarábať nevie. Tamojšie rozpočtové príjmy závisia na spotrebe - hlavne domácich a trochu turistov, lenže oboje je teraz na dne.
Vzniká uzavretý kruh: Grécko musí šetriť, pretože má veľa dlhov. Keď však šetrí, má malé príjmy z daní a tým pádom má ešte menej na míňanie, takže musia o to viac šetriť ... Možno sa za pomoci tejto stratégie dostane na požadovanú úroveň dlhu voči verejným financiám. Vo finále môže nastať aj situácia, ktorú najlepšie vystihuje známa průpovídka o operácii, ktorá sa podarila, ale pacient zomrel.
Stop nalievaniu peňazí
Podľa pôvodného plánu sa Grécko malo vrátiť na finančné trhy už v budúcom roku. Lenže aký investor sa nechá presvedčiť krajinou, ktorá je na pokraji štátneho bankrotu, že bude šetriť, alebo sa na to vykašle? To isté platí aj o priamych investíciách do výroby. Kto pôjde do krajiny, ktorá nemôže ponúknuť ani nízke náklady (kvôli euru), ani priemyselnú tradíciu?
Že sa z krízy dostali priemyselne a exportne zamerané ekonomiky, potvrdzujú každý deň nové makroekonomické údaje. Možno by stálo za úvahu, aby Európa namiesto nalievania peňazí do čiernej diery gréckeho rozpočtu - a dohliadania na úspory, pomohla Aténam premýšľať o rozumnej prorastovej stratégii. Nie však tej, ktorá spočíva v inkasovaní peňazí z cudzieho vrecka.
Julie Hrstková ekonomická komentátorka |