Finančné trhy zďaleka nie sú dokonalé. Existenciu krízy, ktorá vzišla zo segmentu pochybných hypotekárnych úverov, zaregistrovali doslova v minúte dvanástej, keď počet jej obetí vo finančnom sektore začal nevídane rásť. Podobné „prispanie" si zopakovali aj pri aktuálnej kríze, v ktorej rastú otázniky nielen nad Gréckom, ale aj Portugalskom či Španielskom.
Európski politici o kríze nového typu vytrvalo odmietajú hovoriť. No pokiaľ existuje téma, o ktorej sa na finančných trhoch diskutuje viac ako tri dni a kvôli ktorej hlava Európskej centrálnej banky opúšťa oficiálne stretnutie najvyšších bankárov na druhom konci sveta, určite to nie je malichernosť nehodná povšimnutia. Nebude žiadnym prekvapením, ak sa novovytvorená Európska komisia uznesie na tom, že základným pilierom obnovy dôvery na finančných trhoch musí byť aj schopnosť vnútornej obrody vo financovaní jednotlivých členských krajín, na ktorú Komisia (spolu s ostatnými štátmi) prispejú morálne a ak to bude potrebné, aj ekonomicky. (Konečná formulácia môže byť odlišná, no jej význam určite ostane). V reči vzletilého eurospeaku bude deklaratívne prihlásenie ku spoločným hodnotám znamenať jedno - účet za desaťročia neschopnosti gréckych politikov, ktorí boli (okrem iného) schopní ústavou prakticky vylúčiť možnosť prepustenia stále väčšej armády štátnych úradníkov, zaplatia všetci, ktorí ešte ako tak myslia na budúcnosť a neprejedajú všetky finančné rezervy, ktoré sa ešte prejesť dajú.
Rastúce problémy Grécka, ktoré ho môžu priviesť až na pokraj štátneho bankrotu, osmeľujú varujúce hlasy, ktoré doposiaľ bez veľkej okázalosti hovorili o konci snov o sociálnom štáte. Nie preto, že by myšlienku jeho vybudovania zavrhovali kvôli princípom, ale kvôli jej obsahu. Ten roky formulujú politici kupovaním si verejnej podpory štedrými dôchodkami, sociálnymi pseudovýhodami a pochybnými megalomanskými projektami, ktoré vytvárajú pracovné miesta, bez ktorých by sa ekonomika pokojne zaobišla. Aj keď to môže vyznieť masochisticky, Grékom môžeme byť v určitom zmysle za ich neschopnosť a chronické klamstvá vďační.
Je koniec štastiu a prosperite na úver. Prišiel čas splácať dlhy a nič na tom nezmení ani skutočnosť, že prezident ECB ukáže - podľa očakávaní - prstom na iných dlhových premiantov ako USA, či Veľká Británia. Život je už raz taký. Malých nespratníkov sa nič nepýta a o tých veľkých zasa nepochybuje. Možno aj preto, že snaha Američanov o obnovu dôvery, ako aj vynaložené prostriedky, majú formalizovanú podobu. Naproti tomu je Európa stále len spolkom samostatných štátov, z ktorých niektoré zdieľajú spoločnú menu. V čase krízy dôvery platia len tie najjednoduchšie, no najmä overené pravidlá. Žiadne uvidíme, prehodnotíme, zídeme sa a rozhodneme...
| Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |