V internetových diskusiách sa často sa stretávam s kritikou klesajúcej miery náhrady príjmu v starobe (pomer priemerného vyplácaného starobného dôchodku a priemernej mzdy). Z poklesu je obviňovaná vláda a jej dôchodková politika a musím konštatovať, že nie celkom oprávnene. Nebudem strácať čas vyhľadávaním výrokov, resp. sľubov na tému zvyšovania miery náhrady, lebo ak odzneli, potom autori asi nemali celkom jasno vo faktoroch , ktoré mieru náhrady ovplyvňujú.
1. Platná konštrukcia výpočtu starobného dôchodku, ako je všeobecne známe, vychádza z troch parametrov, z ktorých dva, doba poistenia a priemerný osobný mzdový bod, sú záležitosťou , ktorú ovplyvňuje poistenec. Tretí je parametrom nastavenia dôchodkového systému je dôchodková hodnota, ktorá každému poistencovi, ktorému vznikne nárok na dôchodok, garantuje 50%- tnú mieru náhrady jeho priemerného príjmu, pričom určenie priemerného príjmu nie je v kontexte tohto článku podstatné. Dôchodková hodnota sa každoročne zvyšuje o rast priemernej mzdy.
Zvyšovanie priznaných dôchodkov je založené na indexe, ktorý tvorí súčet polovice percenta rastu miezd a polovice inflácie. Z tohto faktu vyplýva triviálny uzáver, že
pokiaľ mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia, individuálna miera náhrady priznaných dôchodkov (pomer dôchodok /priemerná mzda) v čase klesá. Napríklad pri konštantnom raste priemernej mzdy o 4% a inflácii na úrovni 2% klesne individuálna miera náhrady za 10 rokov z 50% na 45,8%.( viď nižšie)
ak je inflácia vyššia ako rast miezd miera náhrady stúpa
ak je inflácia rovná rastu miezd miera náhrady zostáva nezmenená
| rok | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
| miera náhrady | 50,0% | 49,5% | 49,0% | 48,6% | 48,1% | 47,6% | 47,2% | 46,7% | 46,3% | 45,8% |
Ale inflácia prekračujúca rast miezd nie je želateľný stav a od reformy dôchodkového systému sa ( chvála Bohu) nedostavil. Slovensko sa dlhodobo nachádza v režime a).
2. Druhý faktor, ktorý ovplyvňuje mieru náhrady je starnutie obyvateľstva. Predlžovaním veku dožitia ( a pri vyššom raste miezd ako je inflácia) individuálna miera náhrady klesá. V súčasnosti je priemerná doba poberania dôchodku priznaného vo veku 62 rokov 18rokov. Za túto dobu klesne individuálne miera náhrady z 50% na 42,4%. Pri 19. rokoch poklesne na hodnotu 42,02%. Pri milióne vyplácaných dôchodkov má každý mesiac predĺženia veku dožitia signifikantný vplyv na mieru náhrady.
3. V platnom nastavení parametrov 1.piliéra a pri raste miezd prevyšujúcom infláciu je udržanie miery náhrady na istej úrovni možné vtedy, ak počet zomrelých poistencov a počet novo priznaných dôchodkov je približne rovnaký. Pri demografických zmenách, ktoré sú sprevádzané poklesom počtu nastupujúcich kohort dôchodcov voči vymierajúcim kohortám, nutne prichádza aj pri ostatných nezmenených parametroch k poklesu miery náhrady príjmu.
4. Predlžovanie dôchodkového veku má na mieru náhrady obdobný vplyv, ako je popísaný v bode 3. My sme v súčasnosti v situácii, kedy sa postupne zvyšuje vek žien a to až do roku 2014. Tak, ako to mám zanalyzované ja, toto je hlavný dôvod poklesu miery náhrady a nie je to výsledok dôchodkovej politiky tejto vlády. Myslím, že to bolo OECD, ktorá nedávno zverejnila údaj o poklese tzv. čistej miery náhrady príjmu na Slovensku a to bez akéhokoľvek komentára z našej strany. Bolo by dobré, keby Ministerstvo práce venovalo tomuto problému viac pozornosti, lebo navonok neznie príliš pekne , ak sa Slovensko radí medzi krajiny s klesajúcou náhradou príjmu v starobe. Tým skôr, že to nie je spojené s reálnym poklesom dôchodkov.
Ľubica Navrátilová bývalá poslankyňa NR SR |