Skutočná reforma dôchodkového systému sa odkladá

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uzatvára balík zákonov súvisiacich s reformou systému dôchodkového zabezpečenia. Otázkou však je, či spĺňa základné kritériá a či ho vôbec možno označiť za reformný. Ťažko totiž za reformu možno označiť len kozmetické úpravy dnešného stavu so zachovaním súčasného systému fungovania III. piliera. Ak by totiž príslušné ministerstvo chcelo predložiť skutočne reformný zákon, pridŕžalo by sa vlastnej koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú schválila vláda SR. V nej sa v časti týkajúcej sa III. piliera uvádza: "Na rozdiel od súčasnosti dobrovoľný systém nebude stáť len na báze doplnkového dôchodkového poistenia, ale bude využívať aj ďalšie produkty finančného trhu. Pôjde najmä o životné poistenie zabezpečované životnými poisťovňami, vymedzené druhy sporenia v bankách a vybrané produkty kolektívneho investovania a poskytovania investičných služieb." Z toho jasne vyplýva, že zatiaľ čo koncepcia predpokladá voľnú súťaž produktov v rámci III. piliera medzi všetkými subjektmi finančného trhu (banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi vrátane DDP), tak samotný návrh zákona takúto možnosť popiera. Jediným subjektom finančného trhu oprávneným poskytovať doplnkové dôchodkové sporenie budú totiž výlučne doplnkové dôchodkové spoločnosti, teda dnešné DDP. Je prinajmenšom zarážajúce, prečo ministerstvo nerešpektuje schválenú koncepciu reformy dôchodkového zabezpečenia tým skôr, že bolo dokonca jej tvorcom. Aké dôvody a motívy viedli tvorcov zákona k takému radikálnemu odklonu od pôvodnej koncepcie? Argumenty, že naplneniu pôvodného zámeru obsiahnutého v koncepcii bránia obavy z výpadku príjmov v štátnom rozpočte, sú nepravdivé a nemožno ich akceptovať. Každému je predsa zrejmé, že prípadné výpadky príjmov v štátnom rozpočte nijako nesúvisia s otvorením III. piliera pre všetky typy finančných inštitúcií. Je predsa isté, že štát tak či tak stanoví maximálnu výšku ročnej sumy, ktorú možno investovať v rámci III. piliera dôchodkového zabezpečenia, pričom túto sumu nemožno zvyšovať využitím viacerých produktov, resp. subjektov III. piliera. Rovnako nemožno akceptovať ani argument, že otvorenie III. piliera pre všetky subjekty finančného trhu by zneistilo takmer 600-tisíc klientov dnešných DDP. Ak za zneistenie nepovažujeme podstatne širšiu ponuku nových produktov III. piliera od všetkých subjektov finančného trhu, ktoré by klienti DDP mohli, ale nemuseli využiť. Chcem veriť, že obdobie, keď vlády rozhodovali za nás vo všetkom, aby nás občanov nezneisťovali tým, že musíme robiť aj vlastné rozhodnutia, je už minulosťou. Preto dúfam, že takáto prehnaná ochrana zo strany volených zástupcov pred našimi vlastnými rozhodnutiami, nebola hlavným motívom pri príprave zákona.
O skutočných dôvodoch, ktoré viedli tvorcov zákona upustiť od zámerov deklarovaných v koncepcii, sa môžeme teda len domnievať. Zostáva veriť, že ministerstvo nemalo v úmysle uprednostniť záujem úzkej skupiny zainteresovaných subjektov pred záujmami všetkých občanov SR. Je totiž nesporné, že na rozdiel od súčasnosti, resp. predloženého návrhu zákona, by dobrovoľný tzv. III. pilier dôchodkového zabezpečenia, umožňujúci využívať produkty viacerých subjektov finančného trhu, teda nielen transformovaných DDP, priniesol občanom novú kvantitu a kvalitu produktov III. piliera, z čoho by bezpochyby profitovali najmä účastníci systému, teda bežní občania. A o občanov a ich záujmy by predsa malo ísť v prvom rade najmä vláde a jednotlivým ministerstvám, alebo je to inak?