Nová Európska komisia je konečne na svete. Poznatky z procesu jej kreovania však nie sú pre EÚ lichotivé.
Celý proces trpí straníckym politikárčením a nedostatkom transparentnosti, v niektorých momentoch až krikľavým. Niektorí kandidáti na komisára boli natoľko slabí či nepripravení, že by nemali šancu ani len dostať pozvanie na pohovor, ak by hľadali uplatnenie v súkromnej sfére. To je vizitka štátov, ktoré ich tam nominovali. Takzvané vypočutia europarlamentom majú podľa analytikov máločo spoločné so skúmaním odbornej a osobnostnej spôsobilosti kandidátov, i keď sa za také vydávajú. Stranícke zoskupenia v europarlamente, ktoré tam z hľadiska európskeho občana pôsobia bez akejkoľvek legitimity, sa opäť s vervou pokúsili o partajné kupčenie, ktoré europarlament dlhodobo oberá o dôveryhodnosť a podporu vo voľbách. Nakoniec však prevládol "obchod" s Barrosom. V prvom kole ukázali silnú ruku členské štáty, najmä tie veľké, či už v procese nominácií na prezidenta a "ministra zahraničia" EÚ alebo komisárov, s rozdelením zásadných portfólií podľa ich partikulárnych záujmov. Potom sa "ukázal" europarlament, ktorý si navyše vydobyl od Barrosa ďalšie procedurálne ústupky. Víťazom je však Barroso, ktorý má komisiu, kde si presadil "svojich" kandidátov do viacerých kľúčových oblastí a posilnil si pozície, pokiaľ ide o budúcu zahraničnú službu únie.
Pre Slovensko proces dopadol veľmi dobre. Premiér Fico napokon do ringu nepostavil technického či politického kandidáta s cieľom mať komisára pre energetiku, i keď zrejme z taktických dôvodov, ale navonok nepochopiteľne práve toto do konca zdôrazňoval. Nominácia Maroša Šefčoviča sa ukázala ako krok, ktorý plne vyhovoval Barrosovi - ten potreboval skúseného europrofesionála a dobrého komunikátora. Post podpredsedu komisie je podstatne viac, než sme mohli očakávať. Šefčovič má šancu ísť ďaleko a v budúcnosti siahať po najvyšších európskych métach. Slovensko ustálo pokus o stranícke spolitizovanie výberu komisára, kde práve Šefčovičova hlava mala padnúť výmenou za hlavu nespôsobilej nominantky podporovanej pravicou. Jeho výkon pred poslancami a pre Slovensko netypická podpora, ktorú mu poskytla aj časť našich pravicových poslancov, však zmarili túto hru. Je skoro až dobre, že sa poslanci maďarskej národnosti v europarlamente takto nahrubo pokúsili o odpísanie Šefčoviča - týmto sa len opätovne zdiskreditovali a dokázali, že ich protislovenské ťaženie sa nezastaví pred ničím.
Napokon ešte jeden odkaz z Bruselu tým, ktorí by aj dvadsať rokov po páde totality chceli vyradiť zo spoločnosti celé kategórie ľudí na základe princípu kolektívnej viny, napríklad bývalých absolventov MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov ). Práve Šefčovič spolu s ďalším mgimákom Füllem patrili k ďaleko najlepším kandidátom, a preto dostali jasnú podporu. Pritom presvedčili nielen svojimi vysokými odbornými znalosťami, ale aj svojimi odpoveďami ohľadom ich minulosti - a vlastne celým svojím konaním a životom v ostatných 20 rokoch.