Kreslo ministra práce a sociálnych vecí v slovenskej vláde nepatrilo doteraz k tým, na ktorých sa lámal osud strán, vlád alebo vládnych koalícií. Teraz sa bude. Príťažlivosť tohto kresla klesala v minulosti úmerne k rastu nezamestnanosti a poklesu ochoty ministrov financií rešpektovať čoraz vyššie nároky ministrov práce na sociálne výdavky. Optimizmus obyvateľov tohto kresla udržiavalo členstvo v orgánoch Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. V porovnaní s naoko mocnejšími ministrami financií alebo hospodárstva upevňovali ich sebavedomie právomoci voči doplnkovým dôchodkovým poisťovniam.
Teraz však prichádza realizačná fáza dôchodkovej reformy a s ňou zvýšený záujem o funkcie na ministerstve, ktoré bude jej tvorcom a gestorom. Charakter reformy sa stal už pred voľbami predmetom "rozhovorov" nejednej potenciálnej vládnej strany s nosnými sponzormi. Ministerstvo práce zrazu tak spríťažlivelo, že kreslo jeho štátneho tajomníka sa stalo jednou z kľúčových podmienok dohody o odstúpení DS z volieb a podpore SDKÚ. Napokon aj funkcia štátneho tajomníka má svoje výhody. Minister reprezentuje, chodí na schôdze, prijíma delegácie zo zahraničia aj domova, legátov aj nelegátov z materskej strany aj zo strany, od ktorej chce materská podporu v parlamente. To štátny tajomník nemusí, takže sa môže viac sústrediť na prácu a plnenie svojho poslania.
Záujem o zmenu Magvašiho koncepcie dôchodkovej reformy ohlasujú prakticky všetky strany. Tie od stredu napravo kritizujú jej prílišnú umiernenosť vo zvyšovaní veku odchodu do dôchodku aj v preklopení súčasného priebežného systému na kapitalizačný dôchodkový systém. Magvašiho ministerstvo najprv signalizovalo potrebu 45 miliárd korún na reformu, neskôr sa pri koaličných šarvátkach o podobu privatizácie SPP suma ustálila približne na 62 miliardách. Viaceré väčšie politické strany už signalizujú, že budú presadzovať razantné zníženie odvodov do súčasného priebežného systému a jeho rýchlejšiu likvidáciu v prospech kapitalizačného dôchodkového systému. Na to bude treba ďalšie miliardy, ktorých osvedčeným zdrojom je privatizácia. Dohoda o rýchlostnom stupni dôchodkovej reformy sa v budúcej vláde asi zrodí na základe kompromisu so záujmami o udržanie vplyvu štátu a politikov v tzv. strategických podnikoch. Aj potom ešte zostanú otvorené ďalšie záležitosti, ktoré sú z hľadiska záujmových ekonomických skupín rovnako dôležité. Napríklad: kto bude mať možnosť spravovať odvody zhromaždené v kapitalizačnom systéme, kto a ako bude tieto správcovské spoločnosti vyberať, kontrolovať a sankcionovať, aké poplatky im budú platiť klienti za správu ich prostriedkov. V takejto spleti záujmov budú kreslá ministra a štátneho tajomníka v rezorte práce a sociálnych vecí nielen zaujímavejšie, ale aj riskantnejšie ako doteraz.
StoryEditor