Niekoľko desiatok rokov trvajúci spor o Tokaj medzi Slovenskom a Maďarskom mal byť definitívne ukončený k spokojnosti oboch strán do konca apríla tohto roka. Napriek viacnásobným rokovaniam na rôznych úrovniach -- expertných, medzivládnych i európskych -- sa tak dodnes nestalo. Je celkom možné, že tento prestarnutý problém ostane nevyriešený aj po vstupe oboch krajín do Európskej únie.
Zatiaľ čo producenti tokajského vína zo Slovenska začínajú byť čoraz nervóznejší, ich maďarským kolegom súčasný stav vyhovuje. Maďarská republika je totiž výhradným vlastníkom ochrannej známky o pôvode tokajského vína (Francúzsko a Taliansko sa jej musia do konca roku 2006 vzdať). Môže vyvážať na európsky trh a po vstupe do únie očakáva, že kvalitné regionálne vína, medzi ktoré patrí i Tokaj, ostanú konkurencieschopným artiklom, ba ich odbyt sa dokonca zvýši. S podobným vývojom počítajú i slovenskí producenti Tokaja. Na rozdiel od maďarských však dodnes nemajú prístup na európske trhy. Zároveň musia odolávať sústredenej snahe Maďarska čo najviac obmedziť plochy uznaných slovenských tokajských vinohradov.
V celom spore teda ide predovšetkým o obchod. Ale kým Slováci bojujú o holú existenciu, Maďarom ide najmä o zachovanie doterajšieho monopolu. Najväčší záujem o zakonzervovanie tohto stavu majú vinárske firmy v rukách zahraničného kapitálu. Boj o Tokaj totiž nie je len o obchode s výnimočným vínom, ale aj o kultúrnom dedičstve pretavenom do príjmov z cestovného ruchu, s ktorými sa nechcú deliť. Vyčkávacia a defenzívna taktika slovenských vyjednávačov v tokajskom spore sa v takejto maďarskej prevahe ukázala ako úplne neproduktívna. Prehrali na viacerých frontoch vrátane zápisu Tokajskej oblasti do dedičstva UNESCO, ktorá Maďarsku prešla, ale Slovensku nie. Potvrdil sa oprávnený pocit tokajských vinohradníkov, vinárov a odborníkov, že ich záujmy neboli zo strany Slovenskej republiky v tomto spore dostatočne razantne presadzované.
Zdá sa, že toto dedičstvo nezáujmu o "rodinné striebro" má svoje korene ešte v pohnutých začiatkoch tokajského sporu. Dokumentuje ho fakt, že aj keď získalo Československo v roku 1967 medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína, predávalo ho až do roku 1989 výhradne Maďarsku, ktoré ho potom pod touto značkou distribuovalo ďalej.
Odhliadnuc od histórie medzinárodne uznávané pravidlá hovoria, že vínu sa priznáva značka podľa miesta geografického pôvodu. Tokaj je jednoznačne územie rozprestierajúce sa na rozhraní dvoch štátov. Sporná teda ostáva len plocha vinohradov a kvalita vína. Maďarsko priznáva z celkových 8 800 hektárov tokajských vinohradov Slovenskej republike len sto, aj keď je ich podľa osobitného slovenského zákona registrovaných 908. Rešpektovať redukciu vinohradov, keď sa očakáva rastúci záujem o tokajské vína, by preto bolo nezmyslom. Dohodnúť sa na garantovaní ich vysokej kvality zasa prioritným záujmom oboch. Spor by preto nemal byť prehrou ani jednej krajiny. Tokaj by sa mal stať rodinným striebrom spoločného regiónu.
StoryEditor