Pozitívne dosahy Iraku

Jednou z najstarších ctižiadostí ľudstva je uviesť do súladu morálku s organizáciou spoločnosti, čiže zladiť etiku a politiku. Medzi prvé osobnosti, ktoré sa tomuto úsiliu venovali, patrili Chammurabi, Ramzes II., Solon, Konfucius a Perikles. Vznik národného štátu v osemnástom storočí a krajná miera barbarstva, ku ktorej sa dopracovalo dvadsiate storočie, mohli vytvoriť dojem, že mravná politika je buď neuskutočniteľný, alebo čím ďalej menej zreteľný sen.
Demokracia sa šíri napriek rivalite národov a krvavosti moderných vojen. Za polstoročie sa Latinská Amerika zbavila všetkých vojenských a civilných diktatúr na kontinente a Afrika vzala moc vyše polovici tyranov, ktorí boli metlou éry jej nezávislosti.
V porovnaní s ostatnými politickými režimami, ktoré ľudstvo pozná, predstavuje demokracia mravný pokrok hneď dvakrát. Po prvé preto, že je založená na úcte k ľudským právam, a po druhé preto, že všeobecné volebné právo, ktoré moderná demokracia zahŕňa, znemožňuje prehliadanie a utlačovanie menšín.
Vyspievanie k demokracii a mravnosti je však v medzinárodných verejných záležitostiach stále pomalé. Napriek tomu by rok 2004 mohol dejinám odkázať jeden z najväčších pokrokov ľudstva v tejto oblasti.
Známok nádeje a pokroku je dosť. Španielska vláda padla, pretože klamala svojim občanom o pôvode teroristických náloží, ktoré v marci v Madride zničili železničnú stanicu. Tony Blair a George W. Bush majú so svojimi voličmi veľké problémy aj preto, že klamali pre dôvody, ktorými ospravedlňovali svoju vojnu v Iraku.
Demokracii sa darí aj v rozvojovom svete. Spravodlivosť a zodpovednosť volebného postupu v Indonézii dosahuje úroveň, ktorú táto krajina doteraz nepoznala. Maroko a Alžírsko posilňujú ženské práva. Turecko mieni vyvinúť legislatívne úsilie na zlepšenie ľudských práv, slobody myslenia, zaobchádzania s väzňami a civilnej kontroly nad ozbrojenými silami.
Nutnosť počúvať hlas ľudu a zabezpečiť si verejnú podporu ospravedlňujúcu konanie vlády si vzhľadom na nebezpečné šírenie aids začína uvedomovať aj Čína, krajina, ktorá je k demokratickým princípom značne ľahostajná. Spojené štáty pre svoje hrozné týranie a mučenie väzňov v Bagdade nemajú na výber, a ak sa chcú vymaniť z chaosu a drámy súčasného diania v Iraku, musia sa usilovať získať medzinárodnú legitimitu, aj keď sa jej tak dlho vzpierali a popierali ju.
Izrael prežíva spochybnenie legitimity svojho "bezpečnostného múru" a jeho zamýšľanej trasy cez palestínske územie -- rozdielnym, ale podobným spôsobom -- zo strany jeho vlastného najvyššieho súdu a Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Ani jeden zo súdnych výnosov nebude môcť Izrael úplne ignorovať.
Organizáciu africkej jednoty nahradila Africká únia. Afrika sa tak sama za seba snaží zamedziť konfliktom na kontinente, rozšíriť ľudské práva a bojovať proti chudobe.
Tlak zo všetkých smerov pociťuje samotný kapitalizmus. S čoraz väčším hnevom sa stretávajú premrštené platy vysoko postavených šéfov, riskantné špekulácie a otvorené podvádzanie.
Ustanovenie Medzinárodného trestného súdu posilňuje snahy zúčtovať so zneužívaním moci.
Napriek irackej vojne a zdanlivej neschopnosti svetových inštitúcií by sa politická morálka mohla na začiatku 21. storočia dvíhať rýchlejšie ako v minulosti. Aby sa tento trend skutočne uchytil, treba viac ako len morálku. Štáty musia vysvetľovať svoje rázne kroky, ktoré si vynucuje úsilie o bezpečnosť. Raison d´Etat úplne nezmizne. Ak má smerovanie demokracie k mravnému pokroku vydržať, záujmy štátu musia hľadať pochopenie v širšej verejnosti.
(Autor je bývalý francúzsky premiér a líder Socialistickej strany, teraz člen Európskeho parlamentu.)