Snahy o legislatívnu úpravu pôsobenia obchodných reťazcov istý čas pripomínajú nikdy sa nekončiaci, či skôr ustavične sa opakujúci, príbeh. Od čias, keď sa o uzákonenie pôsobenia veľkých obchodných prevádzok pokúšali samotní obchodníci, uplynulo niekoľko rokov. Počas nich sa dosť podstatne zmenila mapa maloobchodných prevádzok v jednotlivých regiónoch Slovenska. Svoje hypermarkety v nich otvorili zahraničné reťazce, ale konceptom predajní s väčším počtom pokladníc prišli aj domáci obchodníci. Tlak nadnárodnej konkurencie ich prinútil pracovať efektívnejšie, prípadne sa spájať do väčších a funkčnejších aliancií. S umožnením iného štandardu nakupovania došlo aj k výraznej zmene nákupných preferencií obyvateľov.
Z pôvodného návrhu zákona z dielne zväzu obchodu, ktorý mal nielen upravovať správanie sa obchodných subjektov na trhu a určiť hranice pre prípustné a nepovolené praktiky, ale aj vytvoriť podmienky na registráciu obchodných prevádzok, ostalo po niekoľkých rokoch úprav len torzo. K nemu však po mesiacoch posudzovania, prerokúvania a predkladania do vlády či parlamentu pribudli mnohé ustanovenia, s ktorými obchodníci pôvodne vôbec nepočítali. Z niekdajších horlivých zástancov idey upravenia pôsobenia reťazcov sa stali nemenej zapálení odporcovia predkladaných návrhov zákonov. Občania síce rozhodli, že časť poslancov, ktorí počas predchádzajúcich volebných období návrh zákona presadzovali, už v tomto volebnom období do parlamentných lavíc nezasadne, našli sa však iní politici, ktorí sa tejto legislatívnej iniciatívy chopili a starý, parlamentom vlani schválený, prezidentom nepodpísaný a následne poslancami odmietnutý návrh oprášili. Predstaviteľmi Európskej únie najčastejšie kritizované pasáže z návrhu zákona vypustili a opätovne ho posunuli do legislatívneho procesu.
Šance na schválenie tohto návrhu v parlamente sú stále otvorené. Členovia Legislatívnej rady vlády návrh zákona odmietli s tým, že je legislatívne zle spracovaný, pričom na možnosť obísť zákon poukázali aj zástupcovia zväzu obchodu. Vládny kabinet s návrhom zákona nesúhlasili tiež s odôvodnením, že možnosti na postihovanie nečestných praktík v existujúcej legislatíve sú a nová právna norma by ich len dupľovala. Chybou dodávateľov podľa vlády je, že možnosti existujúcej legislatívy nevyužívajú dostatočne alebo vôbec. Časť poslancov sa síce netají tým, že vie o praktikách obchodníkov, pre dodávateľov tovaru neprijateľných, ale zároveň aj priznáva, že aby zdvihli ruku za predložený návrh zákona v parlamente, musela by z neho pozmeňovacími iniciatívami vypadnúť dosť podstatná časť ustanovení.
Politici sa v podstate rôznia v názoroch na to, do akých vzťahov si v slobodnej trhovej ekonomike môže ešte dovoliť zasahovať štát a ktoré vzťahy sú už výsostnou vnútornou záležitosťou dvoch či viacerých zmluvných strán stojacich o spoluprácu. Tak predstavitelia politických strán, ako aj zástupcovia obchodu a výroby, sú síce zajedno v tom, že by výroba na Slovensku nemala "padnúť", nedokážu však zaujať jednotný postoj k prostriedkom, ktorými by sa domácej výrobe mohlo pomôcť. Zatiaľ čo jedni súhlasia s obchodníkmi, ktorí preferujú ochranársku a dotačnú politiku, iní sa prikláňajú k výrobcom uprednostňujúcim zákonnú úpravu riešenia vzťahov medzi výrobou a obchodom. Najbližšie dni by mali ukázať, ktorý názorový prúd získa väčšinu.
StoryEditor