To, že bez radikálnych konsolidačných opatrení môže byť splnenie tohtoročného plánu deficitu výzvou, bolo zrejmé už z 5-mesačného plnenia štátneho rozpočtu, keď deficit dosiahol viac než 55 % z celoročného plánovaného objemu. Za prvých šesť mesiacov dosiahol deficit štátneho rozpočtu 65 % celoročného plánovaného objemu. Aby sa splnil pôvodný celoročný plán, vyžiada si to opatrenia, aby deficit za druhý polrok neprekročil 1,3 mld. eur.
Absolútnou prioritou hospodárskej politiky v tomto roku by malo byť dodržanie záväzku znížiť deficit verejných financií. Zodpovedajú tomu aj očakávania ratingových agentúr a finančného trhu od pravicovej koalície, ktorá si tento cieľ okrem politických programov zaradila aj na čelo priorít v programových tézach ministerstva financií.
Je zrejmé, že bez včasných a razantných opatrení, či už na strane príjmov, výdavkov, alebo ich kombináciou, by mohlo hroziť, že tohtoročný deficit by mohol hypoteticky prekročiť vlaňajšiu úroveň. Takýto scenár možno po dvoch rokoch rýchleho zvýšenia verejného dlhu z úrovne menej ako 28 % na viac než 40 % označiť za neakceptovateľný, pokiaľ krajina nechce riskovať negatívne dôsledky od ratingových agentúr či z finančného trhu (zvýšenie rizikovej prirážky).
Nielen príklady viacerých krajín v regióne, ale aj nedávna slovenská minulosť poukazujú na skúsenosť, že odchýlka vývoja verejných financií od plánovanej trajektórie sa dá zmierniť priebežnými, včasnými a razantnými reštrikčnými opatreniami, zvlášť, keď je ich nevyhnutnosť zrejmá ešte v priebehu prvého polroka.
Dôveryhodné preukázanie konsolidácie verejných financií, teda zníženie deficitu verejných financií z vlaňajších úrovní, by malo byť v tomto roku rozhodne prvoradou prioritou hospodárskej politiky, hoci aj za cenu nepopulárnych a bolestivých opatrení.
Otázkou nie je, či chce Slovensko konsolidovať verejné financie, ale či si naleje čistého vína (o potrebe rozpočtovej reštrikcie) včas, alebo až neskôr, keď turbulencie na finančnom trhu budú mať kyslejšiu príchuť.
Konsolidácia verejných financií sa dá dosiahnuť len opatreniami na zvýšenie daňových príjmov (najúčinnejšie sú v prípade nepriamych daní), radikálnymi škrtmi vo výdavkoch, alebo ich kombináciou. Po skúsenostiach z nedávnej minulosti je však dôležité pripomenúť časovú naliehavosť potreby korekčných opatrení.
Konsolidácia len cestou znižovania výdavkov môže byť o to väčšou výzvou. Netreba pritom zabúdať, že problém nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu principiálne neriešia krátkodobé a jednorazové opatrenia, ako sú príjmy z privatizácie.
Razantná a včasná konsolidácia deficitu by mala byť prioritou slovenskej hospodárskej politiky v tohtoročnom rozpočte cez opatrenia, aby sa
splnil plán deficitu pod 5,5 % HDP. Bez jeho splnenia môže byť ohrozená kredibilita prijatého záväzku znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 % HDP v horizonte nasledujúcich rokov.
Ohrozenie kredibility plánu konsolidovať verejné financie nie je dobrou správou pre vyhliadky slovenského ratingu ani rizikovej prirážky štátnych dlhopisov.
Už prvé povolebné reakcie trhu a ratingových agentúr predpokladali, že pravicová koalícia bude fiškálne zodpovedná aj za cenu nepopulárnych a bolestivých okamžitých opatrení či strednodobých reforiem. Čas ukáže, nakoľko sa tieto optimistické očakávania finančného trhu a ratingových agentúr splnia.
Vo všeobecnosti je však dobré si pripomenúť, že rozpočtové príjmy za prvý polrok dosiahli 4,9 mld. eur, teda približne úroveň zodpovedajúcu rozpočtovým príjmom za prvý polrok 2007 (v prepočte 4,841 mld. eur).
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.