V uplynulých dňoch sa odohralo niekoľko závažných udalostí, ktoré predznamenajú ďalší chod medzinárodných záležitostí. V prvom rade to nie je pozitívny výsledok írskeho referenda o Lisabonskej zmluve (ktorý inak vítam), ale obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe. Výsledky stretnutia sú prísľubom do budúcnosti. Irán signalizoval niekoľko závažných posunov vo svojej doterajšej pozícii a spolu s USA vyslal silný politický signál, keď tieto dva štáty rokovali aj bilaterálne. Súhlasom s posilnenými inšpekciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu súbežne s potvrdením, že inšpekciám budú podliehať všetky zariadenia a zverejnením doteraz utajovaného objektu Irán reaguje na jednu hlavných požiadaviek partnerov v rokovaniach - na úplnú transparentnosť pod medzinárodným dohľadom.
Súhlas s obohacovaním, zatiaľ časti, svojho jadrového materiálu v zahraničí je ďalším významným krokom v odstránení doteraz silných pochybností o charaktere svojho jadrového programu. Partneri, aj v duchu Obamovej stratégie zameranej proti šíreniu jadrových zbraní, zasa zrejme budú pripravení diskutovať aj o otázkach jadrového odzbrojenia a posilnenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ak teda všetci účastníci rokovaní potvrdia túto ochotu na kompromisy v praxi, Irán môže získať spoluprácu pri rozvoji svojej jadrovej energetiky a zároveň bezpečnostné garancie aj pokiaľ ide o jadrový potenciál s dosahom na región, čím by z danej kontroverzie vyšiel bez straty tváre a vlastne posilnený. No a medzinárodné spoločenstvo by po dlhom čase zaznamenalo úspech v nešírení jadrových zbraní, a to v mimoriadne citlivej a rozkolísanej oblasti Blízkeho a Stredného východu.
Snáď najvýznamnejším výsledkom pittsburského summitu G20 bolo potvrdenie tohto zoskupenia ako hlavnej platformy na prijatie rozhodnutí v globálnych finančných a hospodárskych otázkach za plnohodnotnej účasti kľúčových ekonomík rozvojového sveta. Zároveň sa posilňuje, i keď stále nedostatočne, ich postavenie v Medzinárodnom menovom fonde. Na generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona teraz pripadá zložitá úloha, aby v rámci tohto zoskupenia dokázal obhájiť a presadiť záujmy väčšiny medzinárodného spoločenstva tak, ako ich vyjadrujú prostredníctvom OSN - ich jedinej spoločnej platformy. V opačnom prípade ani toto, hoc i reprezentatívnejšie zoskupenie, nezíska potrebnú legitimitu, čo výrazne obmedzí účinnosť prijímaných opatrení G20. Zatiaľ však hlas OSN dostáva na stretnutiach G20 len veľmi obmedzený priestor.
Očakávaným antiklimaxom bola inak úzkostlivo korektná správa o minuloročnej vojne Ruska s Gruzínskom Obe strany ju aspoň v niektorých jej záveroch privítali a celkove ju vydali za svoje víťazstvo. Pritom správa len znovu potvrdzuje zásadnú prehru aj Ruska, aj Gruzínska a hrubé poškodenie svojho postavenia a prestíže, ktoré si touto vojnou spôsobili. Jej zverejnením sa dáva ďalšia bodka za minuloročným konfliktom a potvrdzuje sa, aspoň dočasne, status quo pri zachovaní principiálnych pozícií na všetkých stranách. V tomto zmysle jej závery budú mať svoju váhu aj vo vzťahu k budúcim situáciám, napríklad pokiaľ ide o námornú blokádu Abcházska zo strany Gruzínska. Tak, ako to vlastne bolo aj zamýšľané, zo správy najviac vyťaží EÚ a NATO. Konflikt a jeho dôsledky sa tým akoby odsúvajú do hlbokej minulosti, čo umožňuje týmto dvom organizáciám všestranný rozvoj spolupráce s Ruskom Správa a jej dosahy tiež vlastne len potvrdzuje aj iné posolstvo, tentoraz Gruzínsku a Ukrajine - zabudnite, aspoň dočasne, na rozširovanie NATO.