Píšem o trhových špekuláciách, a tak sa ma ľudia často pýtajú, kde sa najskôr objaví ďalšia veľká špekulatívne bublina. Bude to znova v realitách? Bude to na trhu cenných papierov?
Neviem, hoci mám isté tušenie. Presne predpovedať bubliny nedokáže nikto. Podľa môjho názoru sú bubliny sociálnou epidémiou, vychádzajúcou z určitej choroby, ktorá sa šíri medzi ľuďmi. Bublina vzniká vtedy, keď narastá tempo prenosu myšlienkových choroboplodných zárodkov podporujúcich bublinu. Rýchlosť šírenia nákazy však závisí od vzoriek myslenia, ktoré sa hodnotia ťažko.
Obrovské aj malé
Veľké špekulatívne bubliny sú zriedkavou udalosťou. (Malé bubliny, napríklad v prípade cien konkrétnych akcií, sa vyskytujú neustále a neprinášajú odpoveď na našu otázku.) Keďže veľké bubliny trvajú niekoľko rokov, predpovedať ich znamená robiť prognózu na mnoho rokov do budúcnosti, čo je tak trochu ako odhadovať, kto povedie vládu povedzme o desať rokov.
Niektoré miesta sa však oproti ostatným javia ako pravdepodobnejšie rodisko bublín. Prvým miestom, kam človek logicky pozrie, je akciový trh, pretože ide o investície opreté o silnú dlhovú páku - a existuje tu určitá história bublín. V uplynulom storočí sa na akciovom trhu objavili tri kolosálne bubliny: v rokoch dvadsiatych, šesťdesiatych a deväťdesiatych. Oproti tomu na trhu bývania bola v Spojených štátoch v poslednom storočí taká bublina len jedna, v prvej dekáde nového milénia.
Zaznamenali sme obrovský skok od dna, ktoré svetové akciové trhy dosiahli v roku 2009. Index S & P 500 od 9. marca toho roka v reálnych hodnotách vzrástol o 87 percent. Ale hoci sú dejiny prognóz vývoja akciového trhu posiate mnohými neúspešnými pokusmi určiť, či odraz od dna bude trvať ešte omnoho dlhšie, nevyzerá to ako bublina, ale skôr ako koniec strachu z predstavy depresie. Vzostup cien akcií neprišiel s nákazlivým príbehom o "novej ére", ale o "zopár oslobodzujúcich plynov výdychu".
Na niekoľkých miestach, najviditeľnejšie v Číne, Brazílii a Kanade, zažívajú v poslednom roku či dvoch vzostup aj ceny domov, a mohli by stúpať aj v mnohých ďalších miestach. Ďalšia bublina obytných nehnuteľností však v krajinách, kde práve taká bublina praskla, nepredstavuje bezprostredné riziko. Konzervatívne vládne politiky zrejme obmedzia podporu vlastného bývania a terajšia nálada na týchto trhoch zrejme bublinu nepripustí.
Ako pravdepodobnejší scenár sa javí pokračovanie dnešného boomu komoditných cien, pretože práve k nemu sa silnejšie viaže predstava "novej éry". Silnejúce obavy z globálneho otepľovania a jeho účinkov na ceny potravín či z chladných zím s väčším množstvom snehu na severnej pologuli a ich účinkov na ceny vykurovacích palív sú nákazlivé príbehy. Majú dokonca väzbu na hlavnú udalosť prítomnosti. Revolúciu na Strednom východe podľa niektorých vyvolala všeobecná nespokojnosť s vysokými cenami potravín.
Pôda aj reality
Mojím favorizovaným čiernym koňom medzi kandidátmi na bublinu budúcej dekády je však poľnohospodárska pôda - a nielen preto, že sa v posledných mesiacoch objavujú správy o rozmachu cien poľnohospodárskej pôdy v USA a vo Veľkej Británii.
Samozrejme, poľnohospodárska pôda je oveľa menej významná ako iné špekulatívne aktíva. V USA napríklad mala poľnohospodárska pôda v roku 2010 celkovú hodnotu 1,9 bilióna dolárov, zatiaľ čo hodnota amerického akciového trhu predstavovala 16,5 bilióna a amerického trhu s bývaním 16,6 bilióna. Rozsiahle bubliny poľnohospodárskej pôdy sú veľmi ojedinelé: za celé dvadsiate storočie došlo v USA k jedinej, počas zdesenia z populačného rastu v 70. rokoch.
Zdá sa však, že poľnohospodársku pôdu prinajmenšom v niektorých miestach práve teraz sprevádzajú tie najnákazlivejšie správy o "novej ére". Nedávno prežívala boom, keď sa v USA v reálnych hodnotách posilnila o 74 percent počas desaťročí, ktorý sa roku 2008 uzavrel jej cenovým vrcholom. Navyše nesmierne nákazlivé správy o globálnom otepľovaní vykresľujú scenár nedostatku potravín a posunov v hodnotách pôdy v rôznych častiach sveta, čo môže záujem investorov ďalej stupňovať.
Ľudia dnes navyše majú blízko k predstave, že trhy s bývaním a poľnohospodárskou pôdou sa vždy pohybujú spoločne, pretože v nedávnej minulosti zažívali konjunktúru zároveň. Lenže korelácia medzi ročným reálnym rastom cien obytných domov a poľnohospodárskej pôdy v USA predstavovala v rokoch 1911 až 2010 len 5 percent, a najčerstvejšie údaje o poľnohospodárskej pôde nevykazujú nič, čo by pripomínalo pokles cien obytných domov. Do roku 2010 reálne ceny fariem v USA klesli od svojho vrcholu z roku 2008 len o päť percent, na rozdiel od 37-percentného zníženia reálnych cien obytných domov od ich maxím v roku 2006.
Rozmach nehnuteľností
Boom cien realít v prvej dekáde nového milénia nebol omnoho viac než nedostatok ponuky v oblasti výstavby, neschopnosť dostatočne rýchlo uspokojiť investičný dopyt, a jeho koniec priniesol (a v niektorých miestach prinesie) masívnu expanziu ponuky. Oproti tomu k žiadnemu rozšíreniu ponuky poľnohospodárskej pôdy nedochádza a sme obklopení správami, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre postihnutie entuziazmom, ako to v USA bolo už v 70. rokoch, keď podobné strašenie cenami potravín splodilo jedinú bublinu poľnohospodárskej pôdy.
Je však potrebné mať na pamäti náročnosť predpovedania bublín. Odvážnym investorom navyše nestačí nájsť si bublinu, do ktorej sa vojde. Musia sa tiež pokúsiť určiť, kedy inkasovať zisk a vložiť peniaze inam.
Robert J. Shiller
Vizitka
Ekonóm. Profesor ekonómie na Yaleovej univerzite a hlavný ekonóm spoločnosti MacroMarkets LLC. Napísal spolu s Georgom Akerlofom knihu Animal Spirits (Životný elán) s podtitulom Ako ľudská psychológia hýbe ekonomikou a prečo je dôležitá pre globálny kapitalizmus.