Pred septembrovým stretnutím ministrov financií dvadsiatich najsilnejších ekonomík sveta G20 v Londýne od 4. do 5. septembra 2009 sa medzi odborníkmi diskutuje o rôznych aspektoch fungovania globálnych finančných trhov. Ťažiskom diskusií je regulácia trhov a inštitúcií na globálnej úrovni, odmeňovanie manažérov a finančné aspekty rozvoja krízy. Šéf britského dohľadu nad finančným sektorom (Financial Servises Authority -- FSA) Adair Turner počas okrúhleho stola britského magazínu Prospekt sa pred summitom vyjadril, že je za zavedenie globálnej dane na operácie. Jedným z dôvodov je to, že finančný sektor vo svete je príliš veľký.
V diskusii magazínu vyhlásil, že podporuje myšlienku takzvanej medzinárodnej Tobinovej dane, alebo ktorú často nazývajú daň pre chudobných. S jej myšlienkou prišiel americký ekonóm James Tobin, ktorý bol poradcom prezidenta Kennedyho, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Jeho návrh bol v tom, aby sa všetky devízové operácie zdanili sadzbou od 0,1 do 0,25 %. Autor dane predpokladal, že by to mohlo obmedziť výkyvy na devízových trhoch a zmenšiť ich negatívny dosah na rozvojové krajiny. Podľa pôvodnej myšlienky James Tobina by sa ním odhadovaná suma získaná z výberu dane 150 mil. USD rozdeľovala medzi Medzinárodný menový fond a centrálne banky.
Začiatkom tohto desaťročia jeho myšlienku presadzovalo počas polročného predsedníctva Európskej únie Belgicko. Pre krajinu bola daň na devízové operácie takmer jediným konštruktívnym návrhom za celý polrok. Kanada išla ďalej. Kanadský parlament prijal rezolúciu, ktorá podporuje zavedenie dane tohto druhu.
Sumárna hodnota medzinárodných finančných operácií je denne od 1,2 do 2 biliónov USA. Pri skromnej dani by sa ročne mohlo zhromaždiť 130 -- 300 mil. USD. Výpočty Organizácie Spojených národov hovoria o tom, že to, aby všetci ľudia mali prístup k základným sociálnym službám, by ročne stálo 40 mld. USD. Výber dane by stačil na sociálne programy.
Povieme si: devízoví špekulanti nech platia! Stačí sa však zamyslieť nad jednoduchými otázkami. Kto bude zbierať informácie o ziskoch, evidovať ich a vypočítavať daňovú povinnosť? Ako sa budú peniaze vyberať a rozdeľovať? Bude to podľa krajín, alebo podľa programov podporovaných z výberu dane?
Podobný nápad bez súhlasu väčšiny industriálnych krajín sveta je len mútením vody. Na Slovensku sme si zvykli nielen na mútenie vody, ale aj na vymývanie mozgov.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca