Plán amerického prezidenta Baracka Obamu desať rokov zdaňovať tie najväčšie banky má, keďže ho dve tretiny voličov v krajine vítajú, demokratov doviesť k úspechu v novembrových voľbách do Kongresu. Zároveň by mal aj krotiť hnev Američanov voči finančníkom na Wall Street, ktorí si nadelia pekné bonusy aj tento rok a Obama s tým, samozrejme okrem rétoriky, v ktorej nepochybne vyniká, nič neurobil. Ak chcú republikáni, Obamom označovaní ako strana bohatých, negatívny efekt jeho najnovšieho politického ťahu minimalizovať, musia zdôrazňovať, že prezident zatiaľ nevie, ako zabrániť tomu, aby banky nepreniesli zvýšené náklady na zákazníkov. Tí sú totiž jediní, ktorí ich pri súčasnej mobilite zamestnancov aj kapitálu (akcionári, veritelia) môžu logicky znášať.
Ďalej musia konzervatívci maximálne využiť štúdie naznačujúce, že daň obmedzí požičiavanie firmám, a tým pádom zvýši už aj tak desaťpercentnú nezamestnanosť v Spojených štátoch. Veľké banky financovali kampane oboch politických strán, takže určitá šanca na redukciu Obamovho kroku existuje, pričom prvá lastovička sa už ukázala. Ak by sa poplatok do zákona predsa len dostal, bude sa dať odpočítať z daní. Konzistencia chýba Bielemu domu aj v adresátoch "ataku". Automobilky boli zachraňované presne tak ako finančné inštitúcie, nemusia však platiť nič. Krok by za iných okolností mohol komplikovať aj zahraničnopolitické vzťahy krajiny, keďže platiť budú musieť tiež pobočky cudzích bánk, krytých napríklad aj spriateleným vládami.
Obamovo "šťastie v nešťastí" je, že ani britský premiér Brown, ani nemecká kancelárka Merkelová si v terajšej protibankovej politickej klíme Obamov krok otvorene kritizovať nedovolia. Hoci peniaze, ktorými zachraňovali svojich hriešnikov, poslúžia (ak poplatok prejde cez Kongres) na znižovanie nie ich, ale amerického deficitu. Celkovo je krok Washingtonu morálne odôvodniteľný, ak však Obama nevyrieši jeho vecné nedostatky, republikáni majú reálnu šancu jeho politické efekty včas neutralizovať.
Milan Šebo, World Business Press Online