Na rozhodnutie nemeckej vlády odstaviť jadrové elektrárne možno pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Kancelárka Angela Merkelová sa snaží udržať v Nemecku politický konsenzus so stranou zelených, pričom za tým vidieť aj spoločensko-ekonomický rozmer odrážajúci súčasné rozloženie politických síl v krajine. Pritom však nemožno nebrať do úvahy niekoľko faktov.
Ekonomický pohľad
Nemecko je najvýkonnejšou súčasťou a najväčším exportérom Európskej únie. V obidvoch prípadoch tvorí jeho najvýznamnejší výstup produkcia výrobkov s nižšou pridanou hodnotou a s vysokou energetickou náročnosťou. Keby predchádzajúce investície do jadrovej energetiky, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo za relatívne nízke ceny, mali byť uzatvorené, znamenalo by to stratu tejto významnej výhody i obrovské dodatočné náklady na uloženie jadrového paliva a fyzickú likvidáciou elektrární. Následne by to znamenalo potrebu prudko znížiť spotrebu alebo zaťažiť ekonomiku novými investíciami. Domáci odborníci uvažujú o aktivizácii uhoľných elektrární, čo by znamenalo znečistenie životného prostredia a z dôvodu dotácií na ne aj tlak na štátny rozpočet.
Pokiaľ ide o projekty plynových elektrární nadväzujúcich na dodávky zemného plynu z plynovodu Nord Stream, tak tie budú drahé a zvýšia závislosť Nemecka od Ruska. Ak pôjde o alternatívne druhy energie, musí štát vybudovať záložné zdroje a refinancovať vykupovanie takto vyrobenej elektrickej energie. V konečnom dôsledku, pokiaľ neprijmú ostatné rozvinuté ekonomiky (Francúzsko, Veľká Británia, Japonsko, USA) podobné opatrenia, bude to znamenať definitívnu stratu konkurencieschopnosti Nemecka.
Je síce možné uvažovať o postupnom znížení ingerencie jadra na energetickom mixe krajiny, prípadne o utlmení výstavby nových, ale ich uzatvorenie by malo nedozerné následky. Nemecká ekonomika je jednou z tých, kde jadrová technika tvorí významnú súčasť domácej produkcie a je jedným z mála odvetví, kde sa produkujú vysoké technológie. Predstava, že by ju ďalej vyrábali a vyvážali a sami nevyužívali, by postupom času spochybnila ich dôveryhodnosť na svetových trhoch.
Zmena v myslení
Rozhodnutie nemeckej vlády vyvolala jadrová katastrofa vo Fukušime, pričom tá istá vláda ešte v roku 2010 navrhovala dobudovať štyri až šesť nových jadrových blokov. Takéto individuálne rozhodnutie nevyrieši prakticky nič, pokiaľ ide o bezpečnosť. V prípade nehody v hociktorej inej krajine únie by boli následky pre Nemecko rovnako katastrofálne, ako by sa táto nehoda stala doma. Napríklad Francúzsko produkuje približne 80 percent elektrickej energie z jadra a o utlmení neuvažuje. Voči rôznym nehodám napokon nie sú absolútne imúnne žiadne elektrárne, či už ide o jadrové alebo klasické. Podstatné je zvyšovanie ich bezpečnosti a spoľahlivosti.
Jadrová istota
Značná časť jadrových elektrární sa buduje na symbióze technológií nemeckej spoločnosti Siemens a francúzskej Areva. Podľa dostupných údajov sa nespochybniteľne pripravuje výstavba dvadsiatich nových elektrární v Ázii, čo ešte ďalej zvýši konkurenčné výhody tohto regiónu a môže úplne vytlačiť drahých európskych producentov zo svetových trhov. Už aj preto, že tieto elektrárne produkujú silovú energiu a v každom prípade znamenajú dlhodobú energetickú istotu. Urán sa dováža z politicky stabilnejších oblastí, ako plyn alebo ropa. Používané články vydržia v prevádzke približne dva roky, čo znamená minimálne počas tohto obdobia nezávislosť od vývoja "spotových" cien, a tým aj šancu adaptovať sa na prípadný nepriaznivý vývoj na energetických trhoch.
Celoeurópsky zásah
Európsky energetických systém tvorí vnútorne prepojená sieť. Súčasný pokles produkcie v Nemecku je tak pokrytý dodávkam z iných krajín, v značnej miere aj z Českej republiky. Ak by tento jav mal byť trvalý, tak celý systém sa dostáva do zvýšeného rizika výpadkov a súbežne rýchlo vzrastú ceny elektrickej energie na celoeurópskom trhu.
EÚ pritom začína ekonomicky expandovať a je reálne, že trh ponuky sa stane dopytovým. Adaptácia na túto situáciu bude znamenať budovanie nových elektrární, pričom ich výstavba trvá od troch do desiatich rokov a môže sa stať, že Slovensko bude zo svojich jadrových blokov vyvážať elektrinu do Nemecka.
Z tohto pohľadu asi nemecká vláda nemá úplný mandát na takéto rozhodnutie a postihne ním všetky, alebo aspoň väčšinu ekonomík únie, ktoré na túto situáciu nie sú pripravené. Preto aj jeho prípadné presadzovanie sa nemôže stať separátnou nemeckou záležitosťou, ale malo by byť predmetom diskusií členských krajín a konečné rozhodnutie by malo mať tiež konsenzuálny charakter.
Kto je Peter Baláž
Autor je absolventom Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity (VŠE) v Bratislave. Bol jej dekanom a od roku 2000 je vedúcim Katedry medzinárodného obchodu. Je hosťujúcim profesorom na viacerých zahraničných univerzitách. Venuje sa skúmaniu medzinárodného podnikania najmä v oblasti zahraničnoobchodnej politiky a obchodu s ropou i zemným plynom. Je predsedom Dozornej rady SPP a členom Energetickej komisie MH SR.