Šesťdesiate výročia SNP je príležitosť venovať spomienku a vzdať úctu všetkým, ktorí neváhali za spravodlivú vec siahnuť aj po zbrani a riskovať vlastný život, i život najbližších. To, že 80-tisíc slovenských ľudí dokázalo s podporou obyvateľstva niekoľko mesiacov čeliť v boji skúsenejším a lepšie vyzbrojeným jednotkám nacistického wehrmachtu, je už samo osebe v našej národnej histórii ojedinelý čin, ktorý si zasluhuje uznanie, môže byť zdrojom hrdosti. Slovenskí povstalci viazali v priebehu bojov 50-tisíc nepriateľov, ktorí nemohli byť nasadení na východnom fronte. Pridali sa k protifašistickej koalícii, ktorá vznikla z poznania podloženého miliónmi obetí, že ani jeden z jej členov nemá sám vyhliadku na víťazstvo s hitlerovským Nemeckom. Prispeli k porážke protivníka, ktorý sa usiloval o likvidáciu európskej civilizácie, o nanútenie obludnej predstavy o usporiadaní spoločnosti a sveta ostatným národom prostredníctvom genocídy celých rás, národov a národností, teroru a brutálnej agresie, uplatňovaním bezohľadného kolektívneho egoizmu "nadradeného" árijského národa voči "menejcenným" rasám a národom. Už to, že SNP pomohlo zabrániť realizácii Hitlerových cieľov a jednoznačne zaradilo Slovensko a Slovákov do širokej a pluralitnej antifašistickej koalície, robí túto udalosť veľkou národnou a zároveň európskou udalosťou.
O tom, aký živý je stále duch protifašistického zápasu a spojenectva, svedčia nedávne oslavy 60. výročia vylodenia spojencov v Normandii. Účasť Slovenska na európskej a širšej západnej demokratickej tradícii je nesporná a uznávaná. Nevychádza z krkolomných historických konštrukcií, ale z jednoduchého faktu, že Slováci mali dosť sily a odvahy bojovať za tú istú vec ako Briti, Rusi, Američania, Francúzi, Srbi a príslušníci ďalších Hitlerom porobených a ohrozených národov. Jednoznačné prihlásenie sa k antifašistickej tradícii schválením 29. augusta za štátny sviatok roku 1992 znamenalo jasné odmietnutie akéhokoľvek odvodzovania Slovenskej republiky, ktorá 1. januára 1993 vstúpila na svetovú arénu ako samostatný štát, od vojnovej Slovenskej republiky, ktorá vznikla z vôle Hitlera, bola vazalským štátom hitlerovského Nemecka a uskutočňovala jeho politiku, vrátane "riešenia židovskej otázky". Bolo to významným faktorom vytvárania vnútropolitických i zahraničnopolitických podmienok na integráciu SR do EÚ a NATO. Poznanie, že Európa a európska civilizácia sa zachránili vďaka antifašizmu, vďaka spojenectvu Hitlerom životne ohrozených štátov, bez ohľadu na rozdiely v ich ústavnom zriadení, politických režimoch a ideologickej orientácii, vďaka schopnosti veľkého historického kompromisu v záujme záchrany života a základných humanistických hodnôt, poznačilo celú povojnovú európsku politickú kultúru. Dôsledné odmietanie akýchkoľvek recidív nacizmu a fašizmu, neprijateľnosť glorifikácie predstaviteľov týchto politických hnutí a ich kolaborantov v jednotlivých európskych krajinách, sa stalo základnou hodnotovou výbavou integrujúcej sa Európy. Z tohto hľadiska je veľký politický kompromis medzi stúpencami parlamentnej demokracie a stalinského politického režimu, konzervatívnymi čechoslovakistami a slovenskými nacionalistami, katolíkmi, luteránmi a židmi, veriacim a ateistami, agrárnikmi a komunistami atď., na ktorom bola postavená a fungovala povstalecká Slovenská národná rada, zodpovedným politickým krokom, ktorý prispel k likvidácii nacistickej moci a k záchrane základných slovenských národných záujmov. Aj táto schopnosť veľkej politickej dohody robí tradíciu SNP európskou.
StoryEditor
SNP -- tradícia národná i európska
Šesťdesiate výročia SNP je príležitosť venovať spomienku a vzdať úctu všetkým, ktorí neváhali za spravodlivú vec siahnuť aj po zbrani a riskovať vlastný život, i život najbližších. To, že 80-tisíc slovenských ľudí dokázalo s podporou obyvateľstva niekoľko mesiacov čeliť v boji skúsenejším a lepšie vyzbrojeným jednotkám nacistického wehrmachtu, je už samo osebe v našej národnej histórii ojedinelý čin, ktorý si zasluhuje uznanie, môže byť zdrojom hrdosti.