Varovania pred útokom investorov na Spojené štáty počujeme už dlho. Neutíchajú ani napriek tomu, že sa znova a znova ukazuje ich nepravdivosť.
Čo by sa však stalo, keby medzinárodní investori v budúcnosti skutočne stratili dôveru v americké dlhopisy? Vieme, ako podobná situácia vyzerá v prípade Grécka. To však nemalo svoju vlastnú menu a teda ani monetárnu politiku a vlastný menový kurz. Spojené štáty ich majú. Pokiaľ je mi známe, nikto z tých, ktorí varujú pred útokom investorov na túto krajinu, sa neobťažoval popísať model takéhoto útoku. Možno na to existuje dôvod. Je totiž pomerne ťažké vymyslieť model, v ktorom má útok investorov na dlhopisový trh veľký negatívny dopad na krajinu, ktorá má plávajúci menový kurz.
Povedzme, že dopyt po domácom tovare závisí od výšky sadzieb a menového kurzu. Teraz si predstavme, že daná krajina má pevný kurz či dokonca používa spoločnú menu. Kurz je potom pevný a výška sadzieb odráža ochotu investorov držať dlhopisy tejto krajiny. V danej krajine vyvolá útok investorov na dlhopisový trh negatívny efekt, ktorý je zrejmý z prvého grafu. Ten zobrazuje IS krivku - závislosť produktu (os x) od výšky sadzieb (os y). Rast sadzieb (o rizikovú prémiu?) tu vyvolá pokles produktu.
Spojené štáty sa však od popísaného prípadu líšia. Majú svoju vlastnú menu a plávajúci kurz. Sadzby tak ustanovuje Fed, napríklad na základe Taylorovho pravidla. K výnosovej arbitráži bude dochádzať aj v tomto prípade, fungovať však bude na základe oslabenia meny. Čo sa stane, ak aj tu dôjde k strate dôvery a vzrastie riziková prémia? Dôjde k zodpovedajúcemu oslabeniu meny, ktoré zároveň zvýši dopyt a posunie krivku IS doprava (krivka TR vyznačuje vzťah medzi produktom a sadzbami nadstavovanými Fedom podľa Taylorovho pravidla).
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: |
Ak sú teda sadzby stanovené Fedom, strata dôvery sa neprejaví rastom sadzieb, ale poklesom dolára. Jeho oslabenie je potom pre ekonomiku pozitívne, pretože zvyšuje konkurencieschopnosť amerického priemyslu. Tieto závery môžeme ďalej rozvádzať napríklad tým, že budeme rozlišovať medzi dlhodobými a krátkodobými sadzbami. Je však ťažké vymyslieť taký scenár, kedy by útok investorov namiesto expanzie ekonomiky vyvolal jej útlm.
Situácia by bola iná, ak by Spojené štáty vydali veľký objem dlhu v zahraničnej mene. To sa však nestalo. Na čom sú teda založené varovania pred stratou dôvery? V podstate na ničom. A ak predsa len, ide o model opísaný v prvom grafe, čo by implikovalo, že Spojené štáty sú krajinou, ktorá nemá nezávislú monetárnu politiku.
Paul Krugman
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz