Z ekonomického hľadiska má každá zmena daňového systému svoju fiškálnu, národohospodársku a sociálnu dimenziu. Zanedbanie ľubovoľnej z nich môže viesť k závažným problémom vo fungovaní sociálno-ekonomických procesov, ktoré predlžujú realizáciu reformy a zvyšujú jej spoločenské náklady. Fiškálna dimenzia daňovej reformy sa týka príjmových aspektov rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Podstatou jej národohospodárskej dimenzie je vplyv zmeny daňového systému na fungovanie ekonomických procesov a správanie ekonomických subjektov v národnom hospodárstve determinujúcich hospodársky rast a jeho udržateľnosť. Pod sociálnou dimenziou daňovej reformy možno rozumieť dosah zmien daňového systému na životnú úroveň a sociálny vývoj.
Z celkového hospodársko-spoločenského hľadiska je oblasťou, kde sa v konečnom dôsledku prejaví pôsobenie zmien vyvolaných daňovou reformou, sociálna a ekonomická súdržnosť. Tá je dôsledkom symbiózy fiškálnej, národohospodárskej a sociálnej dimenzie daňovej reformy. Vhodné spolupôsobenie uvedených dimenzií vedie ku zvýšeniu sociálnej a ekonomickej súdržnosti a opačne.
Medzi hlavné dôsledky daňovej reformy bude patriť predovšetkým základný štrukturálny manéver znižujúci váhu priamych a zvyšujúci váhu nepriamych daní na daňových príjmoch.
Z hľadiska národohospodárskej dimenzie základný štrukturálny manéver daňovej reformy prostredníctvom zníženia daňovej zaťaženosti právnických a fyzických osôb vyvolá také zmeny v ich správaní, ktoré sa v konečnom dôsledku odrazia v prorastovom formovaní ponukovej stránky ekonomiky. Na druhej strane plošné zaťaženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní vyvolá zvýšenie spotrebiteľských cien a v konečnom dôsledku môže viesť k zníženiu domáceho dopytu. V súčasných podmienkach ekonomiky Slovenska celková úroveň pozitívneho vplyvu v značnej miere bude závisieť od kvality a pružnosti štrukturálnych zmien a dostatočnej dynamiky zahraničného dopytu.
Z hľadiska sociálnej dimenzie základný štrukturálny manéver daňovej reformy prostredníctvom zníženia daňovej zaťaženosti fyzických osôb povedie k zvýšeniu čistých pracovných a kapitálových príjmov domácností a zvýši nominálnu kúpnu silu obyvateľstva. Na druhej strane, plošné zaťaženie ekonomiky zvýšením nepriamych daní zníži reálne dôchodky (všetky druhy peňažných príjmov -- pracovné, kapitálové, sociálne) domácností a ich reálnu kúpnu silu, čo vyvolá zníženie životnej úrovne s osobitným zreteľom na sociálne slabé vrstvy obyvateľstva. Znamená to, že manéver na jednej strane rast životnej úrovne podporuje (hlavne stredných a vyšších príjmových skupín) a na druhej strane ho však môže aj znižovať (najmä nižších príjmových skupín, dôchodcov a poberateľov sociálnych príjmov). Celková úroveň pozitívneho vplyvu bude v značnej miere závisieť od veľkosti nárastu čistých pracovných a kapitálových príjmov a nárastu spotrebiteľských cien, ako aj vývoja v oblasti sociálnych príjmov (vrátane starobných dôchodkov).
Z národohospodárskeho hľadiska platí, že čím vyšší bude prírastok v tvorbe pridanej hodnoty vyvolaný zmenou daňového systému, tým nižšia bude významnosť možnosti negatívneho vplyvu daňovej reformy na hospodársky rast, životnú úroveň a sociálny vývoj.
Z toho vyplýva, že základný štrukturálny manéver daňovej reformy okrem pozitívnych očakávaní zakladá aj isté riziká týkajúce sa tak hospodárskeho rastu, ako aj životnej úrovne obyvateľstva. Celkovo možno očakávať, že daňová reforma bude zvyšovať dynamiku hospodárskeho rastu, ale zároveň môže znižovať jeho udržateľnosť. Žiaľ, samotné koncipovanie daňovej reformy minimalizáciu tohto rizika neobsahuje.
(Článok je skrátenou verziou príspevku, ktorý odznel na seminári Dopady a riziká daňovej reformy dňa 30.10. 2003 organizovaného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko v Bratislave.)
V súčasných podmienkach ekonomiky Slovenska celková úroveň pozitívneho vplyvu v značnej miere bude závisieť od kvality a pružnosti štrukturálnych zmien a dostatočnej dynamiky zahraničného dopytu.