Koaličný pacient

Paradoxne, krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu odkázala koalícia svojim potenciálnym voličom, že existuje iba na papieri, ktorý veľmi rýchlo zhorí na prach pri avizovanom nezáujme verejnosti o eurovoľby. Vo voličskej praxi to bude znamenať, že SDKÚ sa môže proklamatívne personifikovať s integráciou, ale v EP budú o jej obsahu s najväčšou pravdepodobnosťou hovoriť poslanci SMK, ĽS-HZDS a KDH. V politickej praxi to bude znamenať, že KDH môže nekriticky pretláčať svoju ultrakonzervatívnu agendu, SDKÚ dlhodobo retušovať stratu pamäti svojich sponzorov, Ruskovo ministerstvo hospodárstva nekontrolovane stimulovať potenciálnych investorov, a SMK bezproblémovo predstierať reštrukturalizáciu štátneho podniku Lesy SR. Týmito javmi sa už nikto nemusí zaoberať, pretože pod termínom "konsenzus v zásadných reformných otázkach" sa dá schovať aj minimalistické torzo Zajacovej reformy zdravotníctva v parlamente. Samozrejme, za pragmatického predpokladu, že aspoň tá rýchla zdravotnícka pomoc dorazí do desiatich minút.

Bublina koaličnej krízy spľasla, a život ide ďalej.
S takýmto očakávaným rezultátom sa skončilo rokovanie Koaličnej rady, ktorá zavedením konsenzuálneho princípu rozhodovania iba násilne inštitucionalizovala rámec spolupráce partnerov, ktorí už voči sebe nemajú ani elementárnu dôveru. Béla Bugár vo svojich vyhláseniach o odchode premiéra zašiel príliš ďaleko na to, aby patovú situáciu bezvýhradne akceptoval: a tak presadil aspoň trucovitý návrh na princíp konsenzu. Pozícia Dzurindovej SDKÚ sa zasa zmenila až príliš na to, aby v patovej situácii neurobil aspoň prázdne gesto: a tak zbytočný návrh prijal. Inak povedané, nič sa nezmenilo, ale najväčší rivali sa pred televíznymi kamerami nemuseli aspoň ponižujúco zodpovedať z politickej porážky.
Paradoxne, pri jednom stole ich neudržala vôľa spolupracovať, ale degenerujúce poznanie, že z prostredia rôznorodej opozície im žiadna strata vládnych postov nehrozí. Bez ohľadu na lavírujúcich nezávislých poslancov na čele so Slobodným fórom, ktoré stratilo vyjednávaciu autoritu medzičasom aj v kruhoch kresťanských demokratov. Paradoxne, krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu odkázala koalícia svojim potenciálnym voličom, že existuje iba na papieri, ktorý veľmi rýchlo zhorí na prach pri avizovanom nezáujme verejnosti o eurovoľby. Vo voličskej praxi to bude znamenať, že SDKÚ sa môže proklamatívne personifikovať s integráciou, ale v EP budú o jej obsahu s najväčšou pravdepodobnosťou hovoriť poslanci SMK, ĽS-HZDS a KDH. V politickej praxi to bude znamenať, že KDH môže nekriticky pretláčať svoju ultrakonzervatívnu agendu, SDKÚ dlhodobo retušovať stratu pamäti svojich sponzorov, Ruskovo ministerstvo hospodárstva nekontrolovane stimulovať potenciálnych investorov, a SMK bezproblémovo predstierať reštrukturalizáciu štátneho podniku Lesy SR. Týmito javmi sa už nikto nemusí zaoberať, pretože pod termínom "konsenzus v zásadných reformných otázkach" sa dá schovať aj minimalistické torzo Zajacovej reformy zdravotníctva v parlamente. Samozrejme, za pragmatického predpokladu, že aspoň tá rýchla zdravotnícka pomoc dorazí do desiatich minút.
Koaličný pacient to predsa prežije. V bezvedomí, ale s dodatkom...