V prvom štvrťroku tohto roka pravdepodobne prepukne na trhu dokonalá „búrka“, pretože napätie neznesiteľne rastie. Kľúčové ingrediencie sú jasné. Ide o kombináciu pokračujúcej krízy eurozóny, spomalenie svetového dopytu, pretože verejný dlh už ďalej rásť nemôže, a rastúceho sociálneho napätia.
Tieto faktory sa dotknú všetkých krajín a môže sa stať, že tento rok bude po vypuknutí globálnej finančnej krízy v roku 2008 tým najdôležitejším. Táto kríza nedokázala spútať silu vlád a centrálnych bánk, ktoré uplatňujú svoju politiku. Ich nekonvenčné zásahy, keď masívnej intervenovali, aby dokázali udržať rozvahy ekonomických zombie likvidné, prichádzajú vždy, keď hrozí len náznak akéhokoľvek „kolapsu“. Skúsenosť s bankrotom Lehman Brothers objektívne ukázala, ako je z dlhodobého hľadiska nákladné vyhýbať sa krátkodobej bolesti.
Kríza 2.0
Dnes sa blížime ku koncu éry neustáleho predstierania a preťahovania súčasného stavu (tlačenie peňazí, intervencie). Nedávno sme vstúpili do fázy, ktorá už naznačuje koniec. Vravíme jej Maximálna intervencia, keď bábky v ekonomike sú už unavené a nebudú už ďalej schopné reagovať na manipulácie vlád a centrálnych vlád. Zakúrené pod kotlom má v tejto chvíli už Európska únia, ktorej politický a fiškálny rámec je neohrabaný a nešikovný, ale aj zostatok rozvinutého sveta a možno aj Čína čelia kritickému bodu zvratu – bodu, keď každá ďalšia intervencia zo strany verejného sektora má čoraz menší efekt.
Ďalší názov tohto bodu znie Kríza 2.0 – je potrebné, aby bolo zničené všetko staré, čo umožní vybudovať všetko nanovo. Kríza sa vždy považuje za zlú vec a nevyhnutne prináša krátkodobú bolesť, ale musíme dúfať, že rok 2012 nás čo najrýchlejšie dovedie k bodu, keď začneme plánovať budúcnosť, než aby sme stále ukazovali, ako sme schopní platiť za naše chyby z minulosti. Napriek pesimistickým titulkom bude rok 2012 optimistický, pretože možno uvidíme, že svet konečne znovu našiel správny smer – smer k budúcnosti a smer od únavného a zavádzajúceho snaženia tých, ktorí chcú stále intervenovať.
EÚ nefunguje
Kríza v Európskej únii nebola ani po nekončiacej sa sérii summitov ku koncu roka 2011 vyriešená a vyriešená nebude, kým riešenie bude stále spočívať v kombinácii kolektívnej zodpovednosti za obmedzenie rastu dlhov spolu s reštrukturalizáciou na okraji a v čoraz viac aktívnej úlohe Európskej centrálnej banky, ktorá musí zaistiť, že finančný systém bude bez problémov fungovať aj po reštrukturalizácii. Kríza na periférii únie sa rozšírila aj do krajín ako je Francúzsko, a dokonca aj do Nemecka. Otázkou zostáva, či nekonečný rad európskych summitov ukázal, že EÚ v stave, v akom je dnes, v podstate nefunguje a bude od európskych lídrov vyžadovať niečo omnoho dramatickejšie.
Napätie rastie
Globálna finančná kríza a väčšie rozdiely v spoločnosti medzi bohatými a chudobnými plus vyššia nezamestnanosť, najmä medzi mladými, tvoria v rozvinutom svete explozívny sociálny kokteil. Prvé náznaky možných konfliktov sa objavili v USA a úspešne sa šíria. V Európe sú historicky silné protieurópske nálady, ktoré budú pre voľby konané naprieč Európou predstavovať skutočnú výzvu. Najkritickejšie bude v tomto roku Francúzsko. Praví Fíni môžu vo Fínsku naznačovať, ktoré strany budú získavať popularitu. Voľby čakajú aj USA. Môže to byť napínavý rok, podobne ako bol rok 1968. Dávky v nezamestnanosti sa totiž nedajú vyplácať večne a nájsť z toho cestu von možno dokážu republikáni.
Steen Jakobsen
hlavný ekonóm Saxo Bank