Vláda Petra Nečasa má vraj plán, čo robiť, keď Grécko príde o euro. Plán je tajný. Zjavne však nie kvôli tomu, že by ho nejaký zlosyn mohol zhatiť. Skôr preto, že nikto nevie, načo sa má pripravovať.
Bude stačiť vymeniť kurz eura za drachmu a prenastaviť bankové systémy? Alebo sa v piatok zatvoria banky, prerušia sa finančné toky medzi európskymi a gréckymi bankami a v pondelok bude všetko (vklady, úvery, dlhy súkromné aj verejné) úplne inak? Čo však s ľuďmi, ktorí nebudú za týchto podmienok chcieť zostať v Grécku a budú hľadať prácu v zahraničí?
Bude odchod Grécka z eurozóny sprevádzať aj jeho odchod z Európskej únie a tým aj ukončenie voľného pohybu tovaru, služieb a ľudí medzi Gréckom a zvyškom kontinentu? Ak k tomu dôjde, z čoho bude Grécko splácať zvyšky dlhov, ktoré po odpise a prípadnej denominácii za drachmu zostanú? Komu a čo budú môcť vyvážať a aké turistov nalákajú? Dôjde po tom všetkom k zavedeniu víz a natiahnutiu ostnatých drôtov? Osud Grécka a Európy je prepojený. Krajiny spriadajú plány, finančné inštitúcie zavádzajú nové kurzové tabuľky a počítajú prípadné straty zo zvyšku gréckeho dlhu. Lenže dá sa reálne pripraviť na nedôveru obyvateľov k vlastnej mene, ktorá môže prísť nielen v Grécku? Predstava, že by sa eurokríza nedotkla koruny a ďalších európskych mien, je iluzórna. Môže sa vôbec niekto pripraviť na run na banky, ak by k nemu došlo v niekoľkých krajinách naraz? Ktorý rozpočet by to dokázal a ako by politici vysvetľovali rast dlhu, respektíve potrebu ďalších škrtov?
Grécko nemalo a nemá v eurozóne čo robiť. Jeho odchod však môže byť ekonomicky, a hlavne politicky drahší ako trvalá sanácia. Každá krajina sa, samozrejme, môže a musí pripravovať na najhoršie. Môže to však dopadnúť podobne ako príprava na päťdesiatročnú povodeň - čírou náhodou príde storočná.
Julie Hrstková
komentátorka českých HN