Slovenská realita a sci-fi

Pri listovaní agentúrnymi správami má človek niekedy pocit, že identifikačné znaky a preukazy na Slovenskú sú zbytočnosť. Všetci zlodeji sa totiž volajú rovnako. Napríklad: ktosi uprostred veľkej dediny vyrúbe niekedy medzi začiatkom júna a polovicou júla celú aleju, šesťdesiat stromov. Príde sa na to, až keď búrka zmyje aj posledné ívery a polícia vtedy začne pátranie po Neznámom Páchateľovi. Inde zasa z lesa vyťažia osemdesiatročné smreky za dvestotisíc a polícia zasa hľadá len toho Neznámeho Páchateľa. Ten len dva mesiace predtým vybral poľnohospodársky sklad na opačnom konci republiky a odviezol odtiaľ tridsať vagónov obilia. A ešte predtým previedol z konta firmy XY uloženého v banke Z v troch maržiach jeden a pol milióna na iné konto, ale aj to je Neznáme. Prekvapuje, že pri tom všetkom polícia vie, ako sa zlodej volá, ale nevie ho identifikovať. Možno je páchateľ neviditeľný, alebo je viditeľný a dotiahol do dokonalosti plán z istého francúzskeho filmu, v ktorom išlo o ukradnutie eiffelovky. Alebo je to komédia, alebo sci-fi. Rozhodne to však nebude nič z tej reality, ktorá panuje v slušnom svete, pretože pri týchto veľkokrádežiach páchateľovi nepomôže nenápadnosť. Vyrúbať šesťdesiat stromov alebo vyviezť zo skladu obilie a nebyť pri tom videný je nemožné, práve tak, ako by malo byť nemožné bankovými prevodmi previesť peniaze na neznáme konto neznámeho vlastníka. Ale je tiež možné, že žiaden Neznámy Páchateľ neexistuje. Akurát, že neexistuje ani skutočná snaha urobiť raz na Slovensku poriadok. Lebo je ľahšie vypisovať štatistiky o tom, koľkých vodičov pri raziách pokutovali, než zápasiť so skutočnými porušovateľmi zákona. A to už nie je sci-fi ani komédia.